Daredevil #1 – Recenzia

Daredevil je klasická marvelovská postava. K popularite jej bezpochyby pomohol aj veľmi úspešný seriál z dielne Netflixu. Či už starí alebo noví „po-seriáloví“ fanúšikovia, tak s napätím očakávali najnovšiu komiksovú sériu, ktorá nám opäť priniesla muža bez strachu. Ako dopadol jej štart?

Matt Murdock sa vrátil do New York City aby tu, ako inak, bojoval proti zločinu. Tentokrát však nepôjde o obhajobu slabých a zraniteľných. Slepý právnik z Hell’s Kitchen si sadne do kancelárie okresného prokurátora a pôjde po krku organizovanému zločinu. V noci sa však charakter jeho boja za spravodlivosť zásadne zmení.

Daredevil je späť. Je v čiernom kostýme a je naozaj vo forme. Je presne taký, ako si ho mnohí fanúšikovia predstavovali a v akého v kútiku duše dúfali. Nie je to žiadna omaľovánka plná prostoduchých vtipov, ale atmosférická a ponurá záležitosť z mesta, ktoré je prelezené zločinom do morku kostí. Od začiatku sledujeme dynamickú akciu, v rámci ktorej Daredevil zachraňuje svedka, od ktorého musí získať dôležité svedectvo. Po záchrane však nenasleduje, v niektorých sériách, štandardná morálna vložka. Daredevil sa vracia za chlapíkmi, ktorí majú tento pokus o vraždu na svedomí a vymláti z nich dušu. A nie je pri tom sám. Na scéne sa objavuje aj Daredevilov parťák Blindspot. Ten je veľmi príjemným spestrením a som veľmi zvedavý, ako sa tento charakter bude ďalej vyvíjať.

Okrem akčnej vložky sa mi páčila aj Daredevilova konfrontácia s Foggym, do ktorého bytu sa príde Matt ošetriť a schovať zničeného svedka. Žiadne vrúcne prijatie sa nekoná a Foggy tak dáva príbehu ďalší rozmer. Jeho vcelku opodstatnený strach dáva tušiť problémy na „domácej pôde“ čo do budúcnosti môže znamenať nepríjemné komplikácie. Ide síce len o dve stránky, ale z môjho pohľadu o veľmi podstatné. Záver, v ktorom sledujeme Murdockove pôsobenie v kancelárii prokurátora, je čerešničkou na torte.Navonok nenápadný a dobitý chudáčik úradujúci vo výťahovej šachte je vo vypočúvacej miestnosti nekompromisný a priamy. Dáva to tak tejto postave aj veľmi zaujímavý civilný rozmer.

Napriek počiatočnej nedôvere zo strany fanúšikov, odviedol zatiaľ Charles Soule dobrú prácu. Príbeh má spád, je dynamický, ale nie je to len bezduchá rúbačka. Daredevila tak spoznávame z rôznych uhlov. Oveľa viac by som však vyzdvihol výtvarnú stránku komiksu. Ron Garney ako ilustrátor a Matt Milla ako kolorista odviedli skvelú prácu. Tá príbehu dodala tú pravú atmosféru a ponurý nádych, ktorý Daredevilovi vyslovene svedčí. Záverečný twist je zaujímavý, ale mohol prísť o niečo neskôr, aby bol dostatočne úderný a šokujúci. Takto sa stalo niečo, čo sme tak trochu čakali už pri Foggyho nepríjemných otázkach. Ak by s tým tvorcovia počkali ešte zo dve čísla, bola by to paráda. Každopádne dúfam, že sa tento aspekt ešte viac zamotá a nebude to také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá.