Dlouhý John Silver 3 – 4

Protože člověka zabít můžete. Ale legendu nezastaví nic.

1785. Kapitán Hastings uveril svojim snom a s chlapmi vyrazil do temného srdca Amazonky. Túžil tu nájsť bájne mesto plné pokladov Guyanacapac (kto to povie tri razy po sebe, má u mňa zmoknutú a dobre hladnú mačku). Podľa očakávaní však nič nenašili – a zľahla sa po nich zem.

Alebo našli???

To sa pokúsi zistiť kapitánova manželka (vdova?). Jej konto totiž začína nebezpečne vysychať, a tak musí podniknúť zdanlivo samovražedný krok. Krok pre lepšiu budúcnosť. Lady Vivian zorganizuje vlastnú výpravu. Rafinovaná žena disponuje niekoľkými indíciami naznačujúcimi, že manžel možno nielenže stále žije, ale ak aj zomrel, tak tesne pred smrťou našiel legendárne mesto. Ako znel jeho názov?

Členom posádky je aj istý Dlhý John Silver. Posádka ho zbožňuje, avšak za veselou tvárou drieme temné srdce sledujúce v prvom rade svoje vlastné záujmy. Tesne pred dosiahnutím cieľa dôjde na palube k riadne krvavej vzbure. Zdá sa, že všetko je stratené a uprostred mora zahynie každý človek na palube.

Takto zdanlivo bezvýchodiskovo končil parádny zošit Dlouhý John Silver, ktorý vyšiel tento rok v rámci edície Modrá Crew. Skvelý a výnimočný európsky komiks bol rozdelený na dva zošity a práve recenziu na druhý teraz čítate.

Prvý obsahoval príbehy Lady Vivian Hastingsová a Neptun a druhý (dnes recenzovaný) Smragadový labyrint a Guyanacapac. Za týmto gigafajnovým komiksom stoja kreslič Mathieu Lauffray a scenárista Xavier Dorison. Ide o uzavretú ságu vychádzajúcu zo skvelej otázky: „Čo ak legendárny John Silver neskončil svoju pirátsku kariéru na Ostrove pokladov?“

Správne, ide o TOHO Johna Silvera, ktorý tak mocne zaujal v legendárnom chlapčenskom dobrodružnom románe Roberta Louisea Stevensona. Ako píše Crew v prvom zošite, kladné postavy zo Stevensonovho románu si pamätá málokto. Ale Johna Silvera? Ó, áno. Johna Silvera si pamätáme všetci. (Ďalšou postavou z knihy je Dr. Livesey, ale ako vravia v Crew, kto by si ho pamätal?)

Na tomto komikse je super, že napriek očarujúcej kresbe (ktorá je miestami až rozprávková) je temný, drsný a dospelý. Obsahuje ľahkú, šteklivú erotiku (v prvom zošite) a (v oboch zošitoch) nešteklivé nadávky a plno krvi a smrti. John Silver je charizmatický, ale určite to nie je žiadny kladný hrdina. Hoci na konci akiste nejeden čitateľ hanblivo zamačkne slzu dojatia nad spôsobom, akým sa scenáristi rafinovane pobili s touto postavou. Tá by v zásade mala byť záporná. No, ehm, lenže nie je. Na konci prevládne smútok za starými, stratenými časmi a dobami, ktoré sa už nikdy nevrátia, a my sa ocitneme vo svete, z ktorého sa vytratila akákoľvek poetika a ktorý si snáď ani nezaslúži záhady, tajomstvá a vzrušujúce dobrodružstvá.

Po vizuálnej stránke je to skutočne prekrásne spracovaná záležitosť. Je radosť kochať sa nielen obálkami, ale i samotnými úžasnými ilustráciami. Atraktívny a sympatický formát, ani hrubý, ani tenký. Parádne to vonia, je radosť otáčať jednotlivými stránkami a tešiť sa, čo nájdete na nasledujúcej. Kým obálka prvej časti dýcha modrou ako more, obálka dvojky je ladená do zelenej. Zelenej ako džungľa. Nepriepustná, divoká a nebezpečná. Práve v nej sa odohrá väčšina deja dvojky.

Je to fenomenálna pastva pre ľudské oči (a možno aj pre oči tej hladnej mačky, ktorá mi tu stále mňaučí, lebo ste to nedokázali vysloviť). Na každej strane je plno políčok, ktoré hrajú detailmi. Nájdete aj veľkolepé scenérie cez celé strany, ale autori varili podľa receptu „viac políčok, lepší čitateľov dojem z toho všetkého“. Kresba je plná drobností a skvelej prepracovanosti. Temné zákutia džungle sú plné starých, stroskotaných vrakov lodí nešťastníkov, ktorí sem prišli hľadať najväčší poklad sveta, ale zelené bludiskové peklo ich už nikdy nevypľulo von. Našli tu len bolesť – a smrť. Nikdy im nebolo umožnené vrátiť sa domov k rodinám, manželkám, milenkám. Finále je ešte ohromujúcejšie po vizuálnej stránke než prvá polovica zošita, pretože je mystické, miestami až halucinogénne.

Poteší i scenár. Nuž a kvalitná kresba a kvalitný scenár robia z každého komiksu komiks aký? Predsa nadpriemerný. Tak to skrátka je. Postavy nie sú čierno-biele, hoci tak na začiatku príbehu mohli pôsobiť. Nakoniec si ale takmer každý obháji to svoje, dostane minimálne jednu scénu, v ktorej zažiari, a na konci si uvedomíte, že je vám smutno, že sa to už skončilo. A to nielen vďaka smutne nostalgickému záveru o stratených dávnych dobách, ale proste preto, že vám postavy prirástli k srdcu. Byť na mieste tvorcov Dlouhého Johna Silvera, tak začnem premýšľať, či by sa s podobným konceptom (vziať slávnu literárnu postavu a umiestniť ju do rip-offu) nedalo v budúcnosti spracovať ešte niečo.

Príbeh sa s nami hrá, uberá sa nepredvídateľnými chodníčkami a razí si cestu dusnou džungľou tak, aby sme nevedeli, čo nás čaká za najbližším stromom. Možno si myslíte, že viete. Lenže v skutočnosti neviete. V druhej polovici prichádzajú na rad nečakané, ale parádne veci, o ktorých sa nedá dosť dobre písať bez spoilerov. A tak to radšej ani nebudem robiť, aby som vám nepokazil prekvapenie. Je to ale krása, tak po vizuálnej, ako aj po príbehovej stránke. Je v tom plno mystiky, čarovno-magickej atmosféry a všeličoho ďalšieho. Príťažlivá, atraktívna, vášnivá, zmyselná a sexi kresba, ktorá sa proste MUSÍ páčiť aj ľuďom, ktorí nikdy v živote nečítali komiks a tento náhodou vezmú do ruky a začnú ním listovať.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Crew.

Podrobné informácie o komikse:

  • Vydavateľstvo: Crew
  • Počet strán: 116
  • Väzba: brožovaná
  • Rozmer: 191 x 260 mm
  • Jazyk: český
  • ISBN: 9788074495472
  • Rok vydania: 2018

(zdroj obrázkov: crew.cz)

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.

 

Ivan "tron" Kučera

Autor knihy Obchádza nás temnota. Životné krédo: Noc býva najtemnejšia pred úsvitom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
23 − 22 =