Fear Street Part 2 : 1978

Ďalší júlový piatok nám priniesol ďalšie pokračovanie netflixovej slasher trilógie Fear Street. Ako už názov napovedá, Part 2 nás vezme do júla roku 1978, ktorý skupina hlavných hrdinov trávi v typickom americkom letnom tábore.

V tomto, dalo by sa povedať, prvom z dvoch avizovaných flashbackov (1978 a 1666) sa pozrieme na to, čo sa stalo jedinej osobe, ktorá prežila kliatbu čarodejnice Sarah Fierovej. Okrem ústredného dua sestier Bermanových – Cindy a Ziggy, nás ale čaká aj mladšia verzia šerifa Goodeho, a už tradične aj skupina šikanátorov, nerdov a ďalších tínedžerských archetypov.

Tak ako pri prvej časti, aj tu platí, že žiadnu inováciu či originalitu čakať netreba. Starší tínedžeri sa venujú marihuane a sexu za zvukov rocku, mladší nájdu svoju letnú lásku, čarodejnica si vyhliadne svoju obeť a potom príde vraždenie. To všetko v idylickom lesnom prostredí tábora Nightwing, ktorý, ako sa ukáže, má viac než dosť spoločného s poslednými chvíľami obávanej jednorukej mátohy.

Sú tu však aj dobré správy. Po prvé, postavy na čele so Sadie Sink, ďalšou hviezdou zo Stranger Things, sú oveľa sympatickejšie než skupina zo „súčasnosti“ – reagujú uveriteľne, ich vzájomná chémia funguje a aj keď veľmi rýchlo prídete na to, ktoré z nich čaká smrť, aspoň im to v hĺbke srdca neprajete.

Dvojka postúpila o stupienok vyššie aj na stupnici brutality. Dlho sa to nezdá: filmu trvá, kým sa pustí do skutočného vraždenia a potom sa snaží udržiavať zbytočne útlocitnú rovnováhu medzi tým, čo ukáže a čo sa stane mimo záberu. Keď však už príde na oháňanie sa sekerou, na pomery tínedžerského slasheru sú niektoré scény naozaj podarené.

Škoda tiež, že sa stále musíme vracať k už spomenutému netflixovému hitu – možno scenár v tomto smere kopíruje knihy, pri sledovaní filmu mám však pocit, akoby FS a ST boli z jedného univerza. A môže za to takmer navlas rovnaký vizuál a správanie istej zlovoľnej mazľavej hmoty, ktorej nezmyselnosť je zatiaľ jediným tŕňom v mojom diváckom oku.

Odhliadnuc od tejto podivnosti sa však zdá, že drobné obmeny na vedúcich produkčných postoch filmu prospeli. Táborová vyvražďovačka má príjemne napínavú atmosféru (skvostne doplnenú soundtrackom so zborovým spevom), zbavili sme sa dier v logike a dostali sme lepšie napísané postavy.

Ukočírovať sa podarilo aj príbehový background – tajomné odkazy, riekanky, mapy a stopy zapadajú do rámcového príbehu o pomstychtivej čarodejnici, postavy dokážu tieto informácie a indície využiť a celé to funkčne zapadá do príbehu, ktorý film rozpráva. Ten najdôležitejší zvrat síce odhalíte v prvých 15 minútach filmu, konečne sa však dostávame na úroveň letnej zábavy, ktorá nie je len „meh“, ale vlastne celkom fajn.

Na záver série, ktorý nás čaká 16. júla, sa už celkom teším.