IstroCon 4

Antológia IstroCon 4 ponúka finálové poviedky v slovenskom i českom jazyku z PIC-e (Poviedky IstroConu) 2017. Hail Hydrám za to, že sa podujali vydať ju in print. Svoje názory na poviedky som písal už počas ich čítania, ale nezaškodilo si príbehy osviežiť, prečítať ešte raz, a tak aspoň čiastočne revidovať svoj pohľad. A navyše tie v zbierke prešli revíziou a editovaním a je to poznať. Vďaka za to.

Prvú poviedku v zborníku elegantne preskočím – veď viete prečo.

Ruka mŕtveho muža (Pavol Hlubík): Príbeh z divokého západu mohol byť oveľa zaujímavejší a príťažlivejší, keby bol napísaný inak. Možno viac napovie čitateľovi, ktorý sa vyzná vo westernovom prostredí. Kompozične je to veľmi náročné, dejom sa prelieva pomerne veľa postáv, prelínajú sa spomienky s dianím v inom čase. Pozitívom je, že členenie je omnoho lepšie, ako bolo na webe (kde nevhodné formátovanie zabilo pomerne dobrý príbeh), takže som poviedku na druhý pokus dočítal až dokonca. Názov sa mi tiež zdal čudný. Malo to potenciál. 6/10

Spoločný nepriateľ (Adam Olejár):  Pri prvom čítaní som si poznamenal, že som nedokázal poviedku dočítať do konca. V prvej tretine som sa začal strácať a v polovici som sa už utopil v guláši, ktorý mi autor namiešal. Je tam príliš veľa vaty, zbytočných situácií, termínov, ktoré mi nič nehovoria a sú vysvetlené až neskôr. Prišlo mi to ako nejaká kapitola vytrhnutá z väčšieho celku. Pri druhom čítaní, keď som už poviedku prečítal do konca: striedajú sa dobré momenty so slabšími, až neuveriteľnými a zbytočnými. Čarodejnícky svet je zaujímavý, ale príliš komplikovaný na tento rozsah. Keby sa to ešte aj štylisticky prekopalo a upravilo, mohlo z toho byť niečo nadpriemerné. Takto len priemer. 5/10

Oči (Roman Konařík): Pomerne slušne napísaná akčná slovanská fantasy, ktorá pripomína (jemne a vzdialene) Červenákov štýl. Všetko sa ale udeje veľmi rýchlo a autor rieši zápletku deux ex machina. Takisto používanie niektorých termínov ako palcát, šavle sa do historického konceptu nehodia (lebo boli používané až v neskoršom období) alebo slová ako penis a hodina tiež pôsobia cudzo. Z biologického a aj logického hľadiska mi nesedí navrátenie očí. Záver sa mohol tiež udiať inak. 7/10.

Duchové minulosti (Martin Paytok): Vitajte opäť na divokom západe. Ale teraz inak. Vypísaný autor sa pozná. Štylisticky je to paráda a na mnohých prirovnaniach som sa naozaj zabavil. Navodenie atmosféry je tým veľmi dobré. Čo však ani dobrá štylistika a pre-akčná atmosféra nezakryjú, je príbeh. Ten tu žiaľ kríva a moce sa v zmätočnej kompozícii a nelogizmoch. Škoda, že sa mu autor nevenoval toľko, čo štylistike, bola by to potom vynikajúca poviedka. Takto 8/10.

Pohovor (Tereza Holubová): Spočiatku mi to akosi pripomenulo zaklínača. Ale naozaj len trošku. Jej prepracovaná verzia je o pol stupňa lepšia ako pôvodná. Ináč je to vcelku vkusne napísaná poviedka založená na dialógoch  a prerozprávaní udalostí ako na udalostiach samých. Čo je na škodu. Keby autorka použila techniku filmového strihu, určite by to poviedku obohatilo. Takto tomu chýba dej. Takisto sa nedeje žiadne veľké prekvapenie, lebo čitateľovi je jasné, o čo ide. O kus lepšie vyšróbovaný záver by dielu takisto pomohol. 7 – 8/10

Mungi a Beddu (Ilona Pluhařová): Môj prvý dojem bol: uf, žiaľ, nie moja šálka kávy – príliš ukecané, rozťahané, strácal som sa v dialógoch. Keby sa 1/3 vyškrtala, pomohlo by to. Druhý dojem: Dobrá poviedka o odovzdávaní talentu Mungi a Beddu (nebudem vysvetľovať – čo to je a čo to znamená, sa dočítate v poviedke) a zvádzanie boja hlavnej hrdinky naučiť sa tento talent používať a žiť s ním, aby bol na prospech. Takisto o hľadaní nasledovníka. Poviedka na rozdiel od iných v zborníku končí happyendom. 7/10

Obchodník (Stanislav Repaský): Príjemne a pomerne kvalitne napísaná poviedka, ktorá by si zaslúžila aj rozsah novely. Na začiatku ma zarazilo vsunutie dámy v čiernom, očakával som, že neskôr do deja ešte nejako zasiahne, ale nestalo sa tak. Pokojne ju autor mohol škrtnúť. Sem-tam sa zadrhla kompozícia a počas čítania v mojej hlave vznikali otázky: Ako boli tie konzervy krvi skladované (ja viem, mágia, ale aj tak), prečo všetka mágia bola len v tej časti krvi, ktorú odobral a čo zvyšok krvi, ktorý ostal v tele? Načo Milan potreboval toľko peňazí – veď si ich ani neužil. Len zbieral a žgrlošil? Trošku nejasný je aj cieľ „tajného“ spolku troch obchodníkov (mená pobavili). Záver poviedky mi vyznel akosi pateticky. Ale ináč dobrý kúsok. Páčilo sa. 8/10

Freelanceři (Martin Paytok): Druhý kúsok tohto autora v zbierke. A kvalitnejší ako prvý, lebo je tu lepšie zvládnutý dej a postavy. Pre fanúšikov cyberpunku to môže byť aj čosi orgastické. Štylisticky poriadne vybláznená megaakcia, hyperakcia, gigaakcia, ktorá čitateľovi nedá ani na okamih vydýchnuť, lebo sa furt niečo deje. Navyše je pokropená dávkami humoru a irónia – čiže za to palec hore. I keď je tu riziko, že sa čitateľovi v tom oceáne akcie a terminológie môže stratiť predstavivosť. Celkovo je to ale výborné jedlo, v ktorom je ale až príliš veľa soli a korenia. 9/10

Jazyk (Karol Hajdu): Po prvom čítaní som ani nevedel, čo ohľadom tejto poviedky napísať. Tak som si poznamenal: Kam toto zaradiť? Lingvistický weird? Spočiatku som si myslel, že to ani poviedka nie je, ale napokon je. Štylisticky je to vyhraté, vyšperkované, ale obsahovo a príbehom – no neviem. V každom prípade je to čudné a veľmi nezvyčajne napísané a autor napokon riskuje, že ostane nepochopený ako ten záver s črevnými parazitmi. 8/10

Podrobnosti o knihe:

• Vydavateľstvo: Hydra
• Počet strán: 232
• Väzba: brožovaná
• Jazyk: slovenský, český
• ISBN: 9788089840496
  
• Rok vydania: 2018

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.