Slnovrat alebo Danin najdlhší deň
Prvý Asterov film Hereditary (Prekliate dedičstvo) bol jedinečný zážitok, na ktorý rada nemyslím. Zanietený hororový fanúšik, dajme tomu zombie filmov, môže byť zvyknutý na všeličo, najmä keď ide o devastácie, deformácie, degenerácie… Hádam nič extra neprezradím, ak poviem, že niečo z toho sa ujde aj divákovi Slnovratu. A ak nestihne zažmúriť oči, možno sa zrazu začne prudko zaujímať o pohanské zvyky, len aby v duševnom zdraví prežil, aby pochopil. Nakoniec (a hlavne na prvopočiatok), nejde o nič, čo nemáme vďaka vlastným predkom vpísané v krvi.
Z anotácie či z dosluchu zrejme zhruba viete, o čom film je. Dá sa brať ako príbeh o ťažko skúšanom vzťahu, ktorý sa neskončil včas – len aby si ústredný pár otestoval ixkrát overenú pravdu, že spoločné cestovanie vzájomné city preverí. Hlavne keď vás tá cesta zavedie na škandinávske územie Nikoho. Vždy ma fascinovali príbehy z prostredia uzavretých komunít a tu je všetko také parádne sektárske, a pritom paradoxne otvorené – vďaka kamere, ktorá si krúži voľne, nespútane, no sústredene. Nad úzkostne zovretou spoločnosťou, v ktorej vám zrejme nebude príliš dobre.
Gore je tu hustý, výživný, ale nie je ho zďaleka priveľa – na tom atmosféra filmu naozaj nestojí, a najmä nepadá. Zhutňuje sa, znepokojivá ako sprievodná hudba, čo vám ide po krku, duši aj žalúdku. Ono, tie halucinogénne látky požívané vo filme by mohli byť vysvetlením, ak nie vyslobodením. No zrejme ostanú len bezbožným želaním.
Žiaľ zo straty najbližších môžeme dôverne poznať, aj vyrovnávanie sa s ním – vždy však naň budeme prikrátki. A v tomto filme je ho toľko! Navyše, vďaka predstaviteľke hlavnej hrdinky Dani maximálne uveriteľný.
Slnovrat si v každom prípade pozrite obrnení trochou skepticizmu, veď ono to nie je asi/vraj ani horor. Možno iba kľúč k dušiam súženým, ktoré prežitá trauma posunula zas o level vyššie nad hranicu bolesti… aj schopnosti zľutovania. Buď zapasuje a film vás vtiahne do svojho polopríčetného sveta, alebo zostanete bezpečne vyvretí vonku a žiadna psychická ujma nehrozí.
Sum/mer sumárum
Sugestívny, zmyslovo podmanivý film, ktorý svojím pomalším tempom možno neosloví každého... Skôr než na horor odporúčam pripraviť sa na veľmi znepokojivú psychologickú hru – s divákom i s ne-dobrovoľnými protagonistami. Za mňa takmer plný počet – pol bodu dolu len za úplný záver, kde by som zniesla ešte o niečo intenzívnejšiu bodku.
Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.
