Ty si editor, tak asi veľa čítaš, že?

Minulý týždeň si ma jeho spektabilita Drackula, jeho honorabilita IntrOvert a jej červenovlasita Efken zavolali na koberček, že teda áno, píšem pekne, ale málo, a keď som im pitchol svoj nový článok, tak akože hejt je fajn, ale zasa aj niečo pozitívne by bolo bývalo trebalo. Nedávno ma kamoška zavolala na odovzdávanie cien Anasoft Litera 2018, že aby nešla za slamenú vdovu. Ale nebojte sa, toto nebude o anasofte. Toto je o čítaní, pretože ja sa čítaním živím. A nie, zatiaľ nemám na ruke počítadlo, koľkokrát rukou pretočím stránku, a ani na očiach, koľko riadkov prečítam. Po ceste tam, reku aby reč nestála, na mňa vychrlila salvu otázok, čo isto celý deň chystala.

Záludná otázka č. 1:

Čítaš knihy a rukopisy aj predtým, ako ich odporučíš na vydanie?

 

Veď vlastne ani nemusím, stačí otvoriť priateľa gúgela a Amazon a Goodreads ponúknu plejádu názorov a „hodnotných“ recenzií. Ak kupujeme niečo na preklad, vždy si knihu prečítam. Pri sériách aspoň prvý diel, ak ten jazyk neovládam, mám hodnoverných kamošov, ktorí ma majú prekuknutého a za tie roky poznajú moje maniere. Robím to tak, lebo ma to takto naučili a zároveň viem, do čoho idem. Viem si knihu pred každým obhájiť, nerobím to „len“ preto, lebo je to celosvetový bestseller, viem sa s grafikom lepšie baviť o obálke a moje anotácie neznejú ako nabubralé vety bez obsahu. Teda aspoň sa snažím.

Slovenské rukopisy čítam vždy celé. Aj pri overených autoroch. Motyka môže vystreliť furt. A radšej sa o problémových partiách bavme skôr, ako hocičo podpíšeme. Aspoň vieme, na čom sme, a nemusíme sa potom naťahovať o to, kto má väčšiu pravdu. 😉 Okrem toho nie som dispečer v riadiacom stredisku zvanom Redakcia, kde posúvam rukopisy od autorov k jazykovým redaktorom, potom grafikom a takto dookola. Ja mám akože niečo priniesť do toho procesu. A nie je to len občerstvenie a hudobný sprievod pre zúčastnených.

Podrývačská otázka č. 2: 

A ty teda tak koľkokrát asi prečítaš jeden rukopis? 

Pri prekladoch spravidla dvakrát. Prvý raz keď posudzujem originál, druhý raz potom v korektúre. Pri slovenských rukopisoch… nuž… minimálne dvakrát. Ak je to autor, na ktorého sa dá spoľahnúť a rukopis je v dobrom stave, tak ho prečítam len pri posudzovaní a potom na záver. Ak je to začínajúci autor a ja sám musím pomôcť rukopisu, aby jazykových redaktorov neporazilo na prvej strane, tak asi tak 3x až 4x. Najprv je to čítanie na posúdenie, potom čítanie a opravovanie, potom kontrolné čítanie, či to autor pochopil a správne spravil to, čo som od neho chcel, a nakoniec korektúra. Rekord je zatiaľ 6x a nie, nepoviem vám, ktorý rukopis to bol. Možno sa čudujete, že prečo a načo toľkokrát, ale pod tú knihu sa nepodpisuje len autor, ale aj ja, jazykový redaktor a vydavateľstvo, pre ktoré pracujem. A mojou vizitkou sú aj moje knihy. Zatiaľ ich mám za necelých 8 rokov na konte vyše 200.

Otázka „chcem si zvýšiť sebavedomie, lebo isto čítam viac ako ty“: 

A to koľko knižiek tak za mesiac prečítaš?

Ja: Nó… tak priemerne 3 – 4 korektúry, nejakých 4 – 5 rukopisov a snažím sa aspoň 2 knihy úplne mimo, pre vlastné potešenie, aby mi z roboty nepreplo… mesačne.

Kamoška: Počkaj… čože?!?!?!

Ja: Nó… vyzerá to tak, že okolo 10.

K: Kurnik.

P. S.: A ešte prirátajte vlastné preklady, ktoré treba prečítať tak aspoň štyrikrát, niečo aj redigujem pre iných, niečo čítam, len aby som vedel, čo vydala konkurencia!!! Takže áno, čítam takmer stále.

Záver: Už chápete, prečo trvá posudzovanie rukopisov vo vydavateľstvách tak dlho?

 

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.

Erik „Fazi“ Fazekaš

Erik Fazi Fazekaš je trochu viac na hlavu. Živí sa čítaním kníh a ešte to aj robí rád. A keď nečíta, tak o knihách a svojej práci rozpráva, píše, fotí... a sociálne mediátoruje.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
21 − 5 =