Čitateľský mesačník III.

Matematika jednoducho nepustí a po prvom a druhom čísle nasleduje, už zákonite, číslo tretie! Číslovka sa mení každý mesiac, ale formát, ktorý sa venuje zaujímavému čítaniu, ostáva naďalej rovnaký. Tento mesiac sa s vami o svoje čitateľské zážitky podelí autor hororov Ivan Kučera, premiéru si odbije jeden z veľvyslancov redakcie POP-Cult Magazínu, do tajov Kyberpunku nás zasvätí František  Gago z portálu sci-fi.sk a ako bonus si dáme audioknihu, o ktorej napísal jeden z organizátorov podujatia PAFFcon. Samozrejme, nezaháľa ani naša redakcia, ktorá prispela taktiež zaujímavým čítaním.

Ivan Kučera

(autor knihy Obchádza nás temnota)

Krajina Kanibalov – Mark E. Pocha (Hydra, 2016)

Krajina kanibalov sa inšpirovala drsnou vlnou talianskych, naturalistických, kanibalských orgií. V roku 1980 túto krvavú vlnu preslávili kultoví, dodnes kontroverzní Kanibali Ruggera Deodata. Okrem nich sem ďalej radíme napr. Zožratú zaživa, Kanibalov 2 (ktorí paradoxne vznikli dva roky pred „jednotkou“, a teda s ňou nemajú nič spoločné – takto zákerne ich pomenoval náš distribútor), Ženy od Hlbokej rieky, Porno Holocaust či Krvavú Amazonku. Samé romantické názvy. V roku 2013 sa touto vlnou inšpiroval Eli Roth (Hostel) v The Green Inferno. Mark E. Pocha sa našiel nielen v talianskej vlne, ale i práve v Rothovom filme. A nezostal pod-žánru nič dlžný. Otvorené sexuálne scény (vrátane znásilnení), brutálne kanibalské orgie a obludné finále. Nie som extra fanúšik tohto typu snímok, no treba uznať, že kanibalské záležitosti majú niečo do seba a zvyknú byť nezabudnuteľné. K ich prvým zástupcom som sa dostal už ako žiak strednej školy a pamätám si, ako sa na mňa teta pracovníčka videopožičovne značne znepokojene dívala, keď som jej podával krúžok s videokazetou Kanibalov. Ako vidíte, mám s podobnými filmami dlhoročnú skúsenosť a z tejto pozície môžem s čistým svedomím vyhlásiť, že Mark E. Pocha napísal niečo, čo na viacerých miestach zaskočilo aj mňa. A to už je čo povedať. Druhou stranou mince je, že Krajina kanibalov nie je pre každého, ale to nie sú ani historické detektívky, že? Plusom Krajiny kanibalov sú slovenské postavy, dobrá atmosféra, či zaujímavý „sci-fi“ motív. Hoci je ku koncu brutalít možno už až príliš (čím vzniká jemná monotónnosť), vlastne to ani príliš nevadí, lebo takto aspoň Mark vytvoril niečo ultimátne, čo už sa bude len ťažko prekonávať. Ale kto by niečo také prekonával?

Knihu si môžete zakúpiť napríklad TU.

MrFreake

(Multiverzum, komiksový kreslič)

Jeden z najpopulárnejších komiksových umelcov Darwyn Cooke, ktorý nás pred časom opustil, má špecifickú štylizáciu, na ktorú vo svojej tvorbe  odkazuje napríklad Bruce Tim (Batman: Animated series). Je skvelé, že sa v tunajších končinách podarilo vydať niečo od neho. Lenže v komikse Parker: Lovec (adaptácia knižnej predlohy od Richarda Starka) dostaneme okrem podmanivej noirovej atmosféry iba ploché postavy s jasnou a predvídateľnou zápletkou. Chápem, že ide o vizuálny koncert Cooka, ale mne ide aj o príbeh, v ktorom môžem niekomu držať prsty, lenže tu vkročíme akoby do finálnej kapitoly rozbehnutej série, kde dostaneme antihrdinu, ktorý je síce drsný, ale že by som s ním chcel prežiť nejaké dobrodružstvo, povedať nemôžem. Ani jedna z postáv nemá nijaký morálny konflikt či akúkoľvek rozpačitosť, ktorá by z nich robila ľudí. Vážne mi to prekážalo. A keďže v komikse mi ide rovnako o vizuálnu stránku ako o scenáristickú, tak mi z toho vylieza úplne priemerný komiks. Škoda premrhaného potenciálu. Darwyn si mohol vybrať buď lepšiu knihu na zadaptovanie (nečítal som, takže neviem, či je rovnako priamočiara a nudná), alebo sa aspoň posnažiť urobiť z toho niečo viac, než len dobre nakreslený komiks. Od legendy som čakal viac…

Komiks si môžete zakúpiť napríklad TU.

Viktória Koósová

(Pop-Cult.sk)

Som žena a až donedávna som v rukách nikdy nedržala komiks (shame! *zvony v pozadí*). Kolegovia z PoP-Cult magazínu sa ma ale hneď ujali a neviem si predstaviť lepší štart do tohto sveta než Sagu. Tej sa teraz neviem nabažiť a v priebehu 4 dní som zhltla tri volumes – a aj pri písaní tejto mini recenzie prešľapujem z nohy na nohu a už chcem vedieť, čo sa bude diať ďalej.

Ale pekne poporiadku. Saga je komiks od Briana K. Vaughana a ilustrátorky Fiony Staples, ktorý publikuje Image Comics. Dostal sa mi do rúk so slovami: „To sa ti bude páčiť; je to ako Game of Thrones a Star Wars dokopy“. Ja by som k popisu pridala ešte nepubertálnu verziu Rómea a Júlie. Hlavnými hrdinami sú totiž Alana z planéty Landfall, ktorá sa tak trochu zaľúbila do Marka, ktorý je z mesiaca spomínanej planéty zvaného Wreath. Landfall a Wreath sa nenávidia, prebieha medzi nimi hrôzostrašná vojna, no a naši Rómeo/Marko a Júlia/Alana do tohto prostredia splodili dieťa (Hazel), čo je jednou z najroztomilejších vecí v celom komikse. Funguje tu ako niečo, čo pripomína rozprávača – trefne a často vtipne komentuje aktuálne dianie. Ďalším veľmi príjemným charakterom je babysitterka malej Hazel, Izabel. Tú zabila mína a teraz je z nej duch, z ktorého trčia črevá. Vezmite si, nakoľko geniálna je Fiona Staples, ak dokáže nakresliť polovicu Izabel, pričom z nej vytŕčajú vnútornosti a napriek tomu je rozkošná? Mojou úplne najobľúbenejšou postavou je ale Lying Cat. Prekvapivo – ide o mačku. Nie však hocijakú. Je modrá, bezsrstá, veľká a vie rozlíšiť, kedy postavy okolo nej klamú, čo prejaví nahlas svojím jediným prehovorom: „Lying“. Vďaka tomu vznikajú v deji mnohé vtipné situácie.

V komikse je však mnoho prvkov, ktoré čitateľa pobavia. Napríklad fakt, že Alana a Marko cestujú vesmírom v drevenej vesmírnej lodi – vlastne v kmeni stromu, ktorý vôbec nemôžu ovládať (maximálne ho môžu pekne poprosiť). Napriek všetkým bizarnostiam je príbeh Sagy veľmi uveriteľný a nebudete sa vedieť odtrhnúť. Tak, ja idem znovu čítať…

Komiks si môžete zakúpiť napríklad TU.

Kraken

(blízky priateľ redakcie Multiverzum)

Prišiel marec a keďže Kraken „veľmi poslúchal“, dostal aj nálož nových komiksov a kníh. ALE… prečítal len pár z nich.

Ako prvá ma zaujala komiksová adaptácia kriminálnej série od Richarda Starka, Parker – Lovec od kresliča Darwyna Cooka. Kniha s krásnou oranžovou obálkou a ešte krajšou kresbou vo vnútri. Sivozelená farba vo vás evokuje staré kriminálne čiernobiele gangsterky. Príbeh je jednoduchý, ale zato atmosférický. Hlavnou postavou je Parker, frajerský zlodej, ktorého po jednej lúpeži podrazia, a tak sa vydáva na cestu pomsty. Parker nie je žiaden džentlmen, ale naopak, pravý antihrdina – neštíti sa ničoho, myslí iba na seba a nie je rozumné sa mu stavať do cesty. Obzvlášť ak ide o „jeho“ peniaze.

V časoch UKK a NHM sa nás snažia ďalší vydavatelia zaujať inými nesuperhrdinskými žánrami. A tak sa po úspešnom projekte MDEK od Crew objavila (znovu-zrodila) Modrá CREW s európskymi komiksami. Európu mám rád a tak som sa pustil aj do tejto série, ktorá sa začína komiksami zo série Ekho. Je to jednoduchý, priamočiary fantasy komiks s veľmi peknou kresbou a jemnou erotikou. Prvý príbeh je výrazne slabý a jeho funkcia je zoznámiť nás so svetom Ekho a jeho pravidlami. Alternatívny svet k tomu nášmu, plný odkazov na známe osobnosti, ktorý je riadený malými veveričkami Prikonmi. Do tohto sveta sa dostane mladá a krásna Mravena a jej nedobrovoľný parťák nerd Jurij. Mravena zdedila umeleckú agentúru a tak začne cestovať po svete za umelcami a z času na čas vyrieši nejakú vraždu. Je to hlavne komediálny komiks, ktorý ma za úlohu zabaviť, tak nečakajte žiadne extrémne zvraty ani veľké pointy.

Komiks Ekho si môžete zakúpiť napríklad TU.

Efken

(Multiverzum, editorka Vydavateľstva Hydra)

Koralína – Neil Gaiman (Polaris, 2014)

Jedna z mála kníh od Gaimana dostupných v preklade, ktorá mi zostávala v knižnici nedotknutá. Pravdepodobne preto, že som si myslela, že vďaka filmu to už nemusím čítať. Urobila som si však malý pokus. Knihu som vzala, zhltla na jedno posedenie (vďaka neveľkému rozsahu, jednoduchému štýlu a rýchlemu spádu deja). Film som si pamätala len hmlisto, zážitok z knihy bol preto plnohodnotný, ale trochu väčší dojem vo mne zanechal Oceán na konci ulice (Gaiman, Slovart, 2014), ktorý má podobnú tematiku.

Vedeli ste však, že Gaiman Koralínu napísal pre svoje malé dcéry, ktoré sa ľúbia báť? Ak by som toto čítala ako dieťa, určite by som sa dodnes zajakávala. Viete, že Koralína mala byť naozaj pôvodne Karolína, ale autor tento svoj preklep využil v príbehu? Viete, že dom, v ktorom Koralína žije, je takmer presnou napodobeninou domu, do ktorého sa s rodinou Gaiman presťahoval, a to bez toho, aby o tom mali tvorcovia filmu nejakú vedomosť? A viete, že film bol v podstate celkom verná adaptácia knihy a zároveň bol úplne iný? V knihe nie je žiaden kamarát, ktorý vo filme Koralínu neustále otravuje, ale repliky kocúra sú v podstate prepísané do bodky. Druhá matka je desivá rovnako, no Koralína ju premôže trochu iným spôsobom než v knihe. Prečo by nám však na tom záležalo, keď scenár odobril sám autor? Vizuál brutálny (stopmotion), atmosféra maximálne zodpovedajúca, farebnosť dychberúca. Príbeh je gaimanovský, tu viac hovoriť ani netreba.

Čo z tohto vyplýva? Nepozerajte filmové adaptácie bezprostredne po prečítaní predlohy a prečítajte si Koralínu.

František Gago

(scifi.sk)

Neuromancer – William Gibson (Laser-books, v rámci série „Mistrovská díla SF“, 2010)

Čo napísať o románe, ktorý bol už toľkokrát rozobratý na atómy, preštudovaný zo všetkých strán a znovu zložený do podoby procesora plného plošných spojov? Asi nič, no toto nemá byť siahodlhé pitvanie autorovej duše, ale skôr navnadenie čitateľov. Takže sa o to v krátkosti pokúsim. Kyberpunk je jedným z najdôležitejších subžánrov science-fiction a Neuromancer je, nech mi súrodenci Wachovskí odpustia, najvýznamnejším kyberpunkom.

Dej priam vystihuje podstatu toho legendárneho undergroundového hypertechového hnutia: v blízkej budúcnosti, vo svete drog, násilia, megakorporácií a všadeprítomného wearu narážame na Casea, hlavnú postavu knihy. Ten je dokonalým archetypom pouličného hackera, tak často využívaného v pôvodnom cyberpunku 80. rokov. Najskôr špičkový kovboj kyberpriestoru, neskôr antihrdina bez peňazí, ale zato so závislosťou od drog a mafiou v pätách. Po tom, čo spravil tú najbežnejšiu chybu a jeho zamestnávatelia sa mu odvďačili tým, že mu pošteklil neuróny ruským mykotoxínom, nemá na výber a prijme zákazku od chlapíka menom Armitage. A tak sa spolu s jeho parťákmi Molly a kyberkonštruktom Čárou Dixem vydáva na halucinogénny trip kyberpriestorom. Čoskoro sa však stávajú obyčajnými bábkami v hre dvoch mocných umelých inteligencií. Gibsonov román vo svojej dobe (vydaný bol v roku 1984) znamenal skutočnú revolúciu. Hoci nebol prvým kyberpunkom (zaň mnohí doteraz považujú Brunnerov The Shockwave Rider z 1975), bol, snáď s výnimkou Sterlingovho Schismatrixu, najvýznamnejšou novou na poli science-fiction skorých 80. rokov.

Z knihy cítiť snahu o inovatívnosť asi ako z Rodschielda doláre. Vraví sa, že Gibson prepísal prvú tretinu knihy aspoň sedemkrát, lebo sa mu zdala príliš podobná filmovému Blade Runneru, ktorý vyšiel o dva roky skôr. Napriek tomu, že ide o veľmi známy román, nie je to ľahká kniha. Na každom kroku tak čitateľ naráža na novotvary, ktoré autor pre toto dielo vytvoril. Z dnešného pohľadu vyznejú mnohé scény mierne komicky, no treba si uvedomiť dobu, v ktorej bola kniha písaná. Gibsonov temný noirový svet je preto plný neóniek, adidasiek, biotechnológií, nelegálneho hardvéru a drog. Celkovo popisuje Gibson atmosféru hraničiacu s dystopickou víziou budúcnosti, ktorá sa však, našťastie, nenaplnila (zatiaľ).

Hoc bol Neuromancer napísaný už pred viac ako tridsiatimi rokmi a mnohé technológie tam opísané sú už dávno prekonané (éra osobných počítačov bola ešte len v plienkach a o internete sa mohlo elektrickým ovečkám iba snívať), stále má čo ponúknuť. A pre tých, ktorí sú zvedaví, čím sa to nechali Matrixáci inšpirovať, ho odporúčam dvojnásobne!

Knihu si môžete zakúpiť napríklad TU.

IntrOvert

(Multiverzum)

Začnem úvodným „pokecom“, lebo som si všimol u svojich kolegov, že to tak robia. Marec bol mesiac, ktorý sa niesol v znamení premiéry snímky Logan. Mnohým sa film páčil a mnohí ho zhodili zrejme len z princípu alebo z komiksovej neznalosti. Hugh Jackman bol už tradične úžasný, avšak zažiariť pri ňom nemala problém ani herečka Dafne Keen, ktorá stvárnila X-23. Ženský klon stvorený použitím genetických vzoriek samotného Weapon X – mutanta dnes známeho ako Wolverine. O jej prvom výskyte v komikse písal minulý mesiac Drackula v sérii NYX, ja vám však odporúčam samotný origin postavy, ktorý sa odohráva niekoľko rokov pred už spomínanou sériou.

X-23: Innocence Lost (#1 – 6)

Príbeh sa začína v momente, keď sa Weapon X vymkne kontrole (Marvel Comics Presents #72 – 84) a podarí sa mu utiecť zo zariadenia, v ktorom na ňom robili pokusy. Z tohoto zariadenia boli nasadeným agentom odcudzené Loganove genetické vzorky a pod vedením doktora Martina Suttera, Zandera Ricea a doktorky Sarah Kinney započal proces klonovania zbrane X. Od prvých testov a pokusov sa dostávame k zisteniu, že získaný chromozóm Y je natoľko porušený, že ich pôvodný ciel je v blízkych desaťročiach nedosiahnuteľný. Nasleduje nápad doktorky Sarah Kinney nahradiť porušený chromozóm Y chromozóm X. Po 22 neúspešných pokusoch prichádza na rad pokus číslo 23. Úspešný! Zoznamujeme sa s klonom X-23, ktorá je odmalička vychovávaná v priestoroch zariadenia. Jej mutácia je umelo urýchľovaná a jej schopnosť zabíjať sa vyrovná a dokonca presahuje schopnosti pôvodného subjektu Weapon X. Lenže to nestačí. Od útleho veku, ešte pred absolvovaním procedúry s adamantiom, je X-23 podávaná akási látka, po ktorej sa subjekt stáva nekontrolovateľným a odhodlaným zabiť všetko živé vo svojom okolí. Z roka na rok sledujeme vývoj postavy, jej stretnutia s ľuďmi, ktorí sa z nej snažia spraviť lepšieho a citlivejšieho človeka, ako aj s ľuďmi, ktorí ju vnímajú len ako tovar a stroj na zabíjanie. Sledujeme jej prvé misie a jej schopnosť sa adaptovať a splniť svoju úlohu do poslednej bodky. Kontrola, manipulácia, klamstvo či vzťah matky a dcéry. To všetko sú témy, s ktorými sa v príbehu stretávame, žiaľ, ten je pomerne predvídateľný, no napriek tomu je komiks veľmi dobre napísaný a nakreslený, čiže som to tvorcom nakoniec celé uveril. Čo však zamrzelo, bolo málo krvi v akčných scénach, čo nakoniec pôsobilo sterilne.

X-23: Target X (#1 – 6)

Dva roky po Innocence Lost sa Laura objavuje v sérii NYX. To, čo sa však dialo počas tých dvoch rokov, mapuje séria Target X. Hneď od začiatku sa mi páčil spôsob rozprávania príbehu. Už pätnásťročná Laura je zajatá Captainom Americom a Mattom Murdockom. Je zviazaná, obvinená a donútená rozprávať o svojej minulosti. Flashbackmi sa vraciame do čias jej pobytu v San Franciscu, kde Laura žila u sestry svojej matky. Rozprávala o bežnom živote, vzťahu s jej tetou a sesternicou. Verte mi, bolo veľmi komické sledovať, ako sa niekto, kto bol od embria vychovávaný mimo reality, dostáva do konfrontácií s bežným životom. Laura sa však flashbackmi vracia aj do čias výchovy v zariadení. Dozvedáme sa nové skutočnosti o jej tréningu a vraciame sa aj k scénam, ktoré sme už videli v Innocence Lost. Tu je však ich emócia viac prehĺbená, začo scenáristov neskutočne chválim. Laura rozpráva aj o svojich prvých misiách, ktoré tiež poznáme z predchádzajúcej série, ale tentoraz ich vidíme z jej pohľadu. To, ako som vyčítal Innocence Lost, že na mňa pôsobilo sterilne, tak tu je to presný opak. Brutalita, násilie, lietajúce končatiny či preťaté hrdlá a to všetko s poriadnou dávkou krvi! Bližšie sa pozrieme aj na spomínanú látku, ktorá u X-23 spôsobuje besnenie. A áno, priatelia, dôjde nakoniec aj ku konfrontácii so samotným Wolverinom! Séria Target X dokonale prehlbuje pôvodný Innocence Lost, robí ju ucelenou a dospelejšou, ale zároveň je plnohodnotným pokračovaním, ktoré skutočne neurazí.

Záverom odkazujem všetkým komiksu neznalým, ktorým sa Laura/X-23 vo filme Logan nepáčila alebo mali pocit, že sa tá postava nevedela nájsť: Prečítajte si obe tieto série a znova si choďte Logana pozrieť. Verte mi, budete priasť ako malé mačiatko.

Komiksy sú dostupné napríklad na Comixology – TU a TU. Ako súčasť kompletnej kolekcie si ich zakúpite TU.

Drackula

(Multiverzum)

Zaklínač: Posledné želanie – Andrzej Sapkowski (Plus, 2015)

Bolo to dávno, čo som prišiel po prvý raz do styku so svetom Zaklínača. Pamätám si, ako som na polorozpadnuté paperbackové vydania v našej knižnici čakal aj mesiace, kým sa uvoľnia. Po nejakom čase som hltal vcelku podarený poľský seriál a následne bolo dlho ticho. Respektíve, okrem fanúšikov žánra ostával Zaklínač vždy tak trochu bokom. Mainstreem ho veľmi nepoznal. Zmenila to ale počítačová hra, ktorá otvorila Sapkowského svet masám, a tak sa na nás začal lovec príšer valiť všetkými možnými médiami. Okrem už spomínaných hier tu máme komiksy, spoločenské hry a, samozrejme, reprinty kníh. A pravdepodobne vďaka dopytu po tejto postave sme sa dočkali prvého slovenského vydania.

Správa o vydaní tejto knihy vytvorila okamžite vlnu hejtu. Tradicionalisti si nedokázali predstaviť, ako by ich rokmi zažitého Zaklínača dokázal niekto preložiť. A čuduj sa svete, podarilo sa. Teda aspoň z môjho pohľadu príbehu alebo zážitku slovenčina vôbec neublížila. Chcelo to trochu zvyk, napríklad Blyskáča v českej verzii nenájdete, prípadne s nárečiami sa mohli pohrať trochu viac, ale sú to len detaily. Prvý diel série, Posledné želanie, mal ešte tú smolu, že bolo nutné po skoro až pompéznom ohlásení vydania tohto dielu celý náklad stiahnuť z trhu, keďže v ňom chýbalo cca 20 strán.
Obsahovo ale prvý Zaklínač funguje ako hodinky. Poviedkovými príbehmi, ktoré sú vzájomne prepojené, sa postupne zoznamujeme so svetom, ktorý pre nás Sapkowski vytvoril a v ktorom majú zaklínači stále menej práce. Geralt z Rivie ako jeden z nich putuje po ľudských kráľovstvách a často nerieši len nadprirodzené príšery, ale aj monštrá najväčšie – ľudí. Musí si tak okrem zubov a pazúrov fantastických stvorení, dávať pozor aj na intrigy a politiku. Od začiatku je tu cítiť, že nepôjde o veselú fantasy, ale určite by som atmosféru nenazval vyslovene depresívnou. Skôr je cítiť nástup nových časov, na ktoré nie sú všetci pripravení. Stvárnenie elfov bolo napríklad veľmi smutné, ale zato originálne.

Kto doteraz Zaklínača nepoznal, môžem mu tieto fantasy príbehy len odporučiť. Dokonca aj ak ste ho už čítali a nemáte ho doma, odporúčam si zakúpiť slovenskú verziu. Má síce pár chybičiek krásy, ale inak ide o veľmi pekne spracovanú knihu. Dokúpenie ďalších dielov je samozrejmosťou.

Knihu si môžete zakúpiť napríklad TU.

Metro 2033 – audiokniha – Filip Čapka (OneHotBook)

Na začiatok. Určite sa kniha číta a aj počúva lepšie, ak máte poruke plánik moskovského metra. Hlavné postavy sa na stanice a nástupištia totiž často odkazujú. Bez mapy by som sa v ich plánovaní a zmenách trasy strácal. Spomínate si na Malého princa? Metro mi pripomínalo hlavne tú časť, keď sa princ zastavoval na planétkach a stretával rôzne postavičky. Každá mala iný názor na svet. No a všetky sa v očiach čitateľa a putujúceho hrdinu tak trochu mýlili.

Protagonista Artyom v metre narazí na celé spektum postapokalyptických ideí, zosobnených v ľuďoch či frakciách. Niektoré sú pre žáner povinné klišé, ako napríklad kanibali alebo mutanti. No prekvapili ma aj netradičnejšie náhľady do uvažovania nacistov, komunistov a jehovistov. Všetkých vymenovaných v tuneloch počas príbehu stretneme a vypočujeme si ich verziu pravdy. Často ma aj dobrá kniha znudí, ak je priveľmi predvídateľná. Pri tejto som nemal šancu. Bavilo ma, že som ani do poslednej chvíle nevedel, o aký žáner ide. Plietli sa tam vyobrazenia mágie, sci-fi a tvrdej reality postapa. No a nikdy som nevedel, či sú fantastické prvky v príbehu reálne. Ide predsa o nevzdelaných ľudí, ktorým môže neznáma technológia pripadať ako mágia. Príbeh ma takto ťahal za nos prakticky až do úplného konca, a preto ho zbožňujem.

Metro odporúčam hlavne drsným povahám. Ak spíte s kalašnikovom pod vankúšom a neprekáža vám jesť trikrát denne bravčové s hubami… Je to pre vás! Pre nerozhodných tu nechávam aj ukážku.

Ukážka:

Audioknihu si môžete zakúpiť na stránke www.audiolibrix.com priamo na tomto linku.

_{^{(zdroj obrázkov: Hydra/IDW Publishing/Image Comics/CREW/Martinus/Laser-book/Marvel/Naposlech)}}

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.