Cursed – Nimue trochu inak
Nájde sa dnes niekto, kto by nepoznal legendu o meči Excalibur? O kráľovi Artušovi a rytieroch okrúhleho stola? O Merlinovi? Len za môj 37+ ročný život som videl viacero inscenácií tejto známej, obľúbenej a vďačnej témy. Desaťročia zamestnávala historikov a verím, že stále zamestnáva, napriek tomu, že už panuje zhoda. Ide iba o legendu a nič z toho sa nezakladá na pravde. Písomné doklady, ktoré dajaké zmienky obsahovali, sa ukázali ako zmanipulované.
Všetky tieto verzie majú spoločné body. Držia sa legendy a menia len formu rozprávania, poprípade ju modernizujú. Ale Merlin je Merlin, Artuš je Artuš, viac-menej sa nič nové nedozvedáme, vidíme len iné cestičky postáv, dialógy, prekvapenia sa nekonajú. V jadre zostáva všetko tak, ako má.
Mne sa však oveľa viac páči, ak sa takýto známy, x-krát prepratý príbeh, zoberie, hodí do vreca a poriadne premieša. Presne to je prípad ilustrovanej novely Cursed. Thomas Wheeler uchopil Artušovskú legendu, napumpoval do nej fantasy trochu iného druhu a pozrel sa na ňu nie z pohľadu Artuša, budúceho kráľa, ale Nimue. Pýtate sa kto je Nimue? Lady of the Lake, Pani jazera. Nie je to obyčajná žena, alebo skôr dievča, ani bohyňa, ale patrí k Fey. Tu slovenský preklad zlyháva. V českom preklade používajú sličný lid. Fanúšik žánru určite pochopí.
Fey obývajú svet spolu s ľuďmi, žijú si svoj život. Na lúkach, v lesoch, v močariskách, v korunách stromov, pod zemou. Niektorí sa podobajú ľuďom, iní menej. Majú parohy, hadiu kožu, pazúre, perie či menej prstov. Ako to už s nami ľuďmi chodí, keď sa niečo vôkol nás nedarí – choroby, dlhé suchá, povodne –, nájdeme si vinníka. Najlepšie z radov niekoho, kto nie je ako väčšina, kto je nejakým spôsobom iný.
V príbehu z pera Thomasa Wheelera stretneme známe postavy, ale často v iných úlohách či s iným osudom. Arthur nie je rytier, ale žoldnier, nie je ani synom Uthera Pendragona a už vôbec nemá čistú povesť. O rytieroch okrúhleho stola nikto ešte nepočul a Merlin si rád vypije a drží sa v ústraní.
Príbeh knihy, ale aj netflixového seriálu, sa teda netočí okolo Arthura, ale okolo mladej Nimue bojujúcej o život a okolo Meča moci. Už na začiatku sa dozvedáme, že po krajine putuje armáda Červených paladínov. Vedie ich fanatický otec Carden, ktorí sa v mene boha snaží ohňom a mečom očistiť svet od ne-ľudí.
Darí sa mu to, nik mu nestojí v ceste a tých zopár bojovnejšie naladených Fey bytostí mu ťažkosti nerobí. Prevažne sú to farmári a lovci, chcú si žiť vlastný život, o ľudí sa nestarajú.
Zápletka a nápad na prerobenie legendy sa teda podarili. Prinášajú niečo nové, čo tu ešte nebolo a vnášajú do diela vlnu nepoznaného. Alebo skôr vlnku. Nedá sa povedať, že by bol príbeh sofistikovaný, náročný alebo hlboký. Ale ani nemusí byť.
Čo trochu zaostáva, je spracovanie. Uvedomujem si, že Cursed patrí do kategórie YA. To však neznamená, že by sa kniha mala kvôli tomu zjednodušiť. Čítal som iba verziu v anglickom jazyku, keďže preklad ešte nie je. Ale celý čas som mal pocit, že je písaná jednoducho – myslím, že stredne pokročilý by nemal mať výrazné problémy, aj keď som našiel pár slovíčok, pri ktorých som si nebol istý. Kapitoly sú krátke, a keďže zvolili aj pomerne veľké písmo, väčšina je na približne päť strán.
Dialógy sú v poriadku, aj keď možno občas naivné, plynú prirodzene a takmer nič ich neruší. V kľúčových scénach ale občas dochádza k akémusi osprostievaniu postáv alebo sú naopak prehnane intuitívne. Ako asi autor práve potreboval posunúť dej určitým smerom. Čitatelia sa dočkajú aj akcie, rybníkov plných krvi, ale aj lietajúcich končatín či hláv. Tie sú akceptované, ale nadávok si veľa čitateľ neužije. YA – krv a končatiny, áno, nadávky, nie.
O Nimue, ale aj viacerých vedľajších postavách sa postupne dozvedáme viac. O ich živote, minulosti, dôvody ich správania. Nedá sa povedať, že by boli ploché a vplyvom príbehu musia čeliť rozhodnutiam, ktoré sú proti ich náture, pohľadu na svet. Ale ich správanie býva občas rozporuplné, hlavne u Nimue. Dokáže plynule prejsť z dospelej k tínedžerke a späť. Miestami to priam bije do očí.
Knihu, a hlavne krátke kapitoly, dopĺňajú ilustrácie od Franka Millera. Tu som na vážkach. Nie sú zlé, ale ani som si pri nich ako laik nepovedal VAU. Bývajú na jednej strane, čiernobiele, zopár farebných, ale taktiež aj dvojstranné. Pri tých ale dochádza k problému pevnej väzby a hrubej knihy. Hlavne pri posledných stranách. Nie je ju celú vidieť.
Spomínal som netflixový seriál. Bol to práve ten, ktorý ma priviedol k prečítaniu si knihy. Prečo? Skrátka sa mi páčila zmena legendy, postavenie príbehu, ale aj postáv do úplne iných pozícií, osudov. Celkový vizuál, aký použili, a, samozrejme, obsadenie. Nimue hrá Katherine Langford, ktorú môžete poznať z ďalšieho skvelého seriálu 13 Reasons Why. Merlina si zahral Gustaf Skarsgård – Floki zo seriálu Vikingovia. Tu však musím povedať, že zo začiatku sa nevedel Flokiho zbaviť, hlavne v prvých scénach. Postupne ho však striasol a stal sa Merlinom.
Ako je na tom porovnanie kniha vs. seriál? Ani po niekoľkých dňoch sa neviem úplne rozhodnúť, ale viac ma to ťahá k seriálu. Prvá štvrtina knihy je takmer identická s netflixovým spracovaním. Neskôr sa rozchádzajú a prinášajú nové dejové linky, musím povedať, že lepšie než v knihe. Hlavne v nich predstavujú vedľajšie postavy v trochu inom svetle, ale hlbšie, ako to bolo urobené v knihe. Kľúčové scény, aspoň teda väčšina z nich, zostávajú nezmenené. Bojové scény príliš nenadchnú, ale ani by nemali uraziť. Nie sú prehnané, končia sa zväčša rýchlo, tak ako majú, a hlavná hrdinka nie je neporaziteľná žena nakopávajúca mužom zadky.
Či sa kniha, ale aj seriál, dočká pokračovania, ešte nie je známe. Je to však možné. Netflix skočil po námete skutočne rýchlo – kniha ešte nebola vydaná. Takže projektu verí alebo prinajmenšom veril. Dôveru ale môžu otriasť hodnotenia užívateľov alebo recenzentov.
Tie ma celkom mrzia. Niektoré výčitky sú plne zaslúžené, iné čisto subjektívne, ale nájdu sa, žiaľ, aj také, ktoré sa zameriavajú na akýsi boj proti diverzite, namiesto toho, aby si užívali zaujímavý a osviežujúci pohľad na už toľkokrát prerozprávaný príbeh.
Podobne ako pri Zaklínačovi, aj tu časti ľudí prekáža obsadenie hercov tmavšej pokožky s argumentom, že je to európsky stredovek. Nie, nie je. Ani jedno z diel. Nejde o historickú osobu či historickú udalosť. Sú inšpirované európskym stredovekom. Navyše je to fantasy, kde sa okrem ľudí nachádzajú bytosti s haďou kožou, pazúrmi či perím.
Tie sú v poriadku, ale pigment pokožky je už too much?
Jediné opisy postáv v knihe sú farba vlasov a možno očí (tiež inak nesedia s hercami). Čitateľ si, samozrejme, akosi prirodzene, na základe predošlých vyrozprávaných príbehov doplní už ďalšie detaily a áno, môže byť zaskočený zmenou v seriálovom spracovaní.
Niekedy mám pocit, že si recenzenti, ale aj diváci, mýlia kritiku s ventilovaním si frustrácií. Občas primiešajú zopár pozitívnych aspektov, ale inak si ďalej surfujú na negatívnej vlne.
Chápem, rôzne štýly, osobné hodnoty, ale už som unavený negativizmom, ktorým sme bombardovaní hádam z každej strany. Sám sa mu občas neubránim pri osobnej konverzácii, ale do recenzii sa ho snažím nepchať.
To však nemení nič na tom, že ide o dobrý seriál, ktorý, pokiaľ máte takýto žáner radi, stojí za pozretie. Nie je dokonalý, má svoje chyby, ktoré sú aj v knihe. Ale dorovnáva ich vizuál, herecké obsadenie a zaujímavé spracovanie legendy.
- Vydavateľstvo: Penguin Random House Children’s UK
- Počet strán: 416
- Väzba: pevná
- Rozmer: 161 x 236 x 36mm | 1,042g
- Jazyk: Anglický
- ISBN: 9780241376614
- Rok vydania: 2019
