Doktor Spánok – Nebezpečná hra na mačku a myš

Tento rok sme sa dočkali hneď niekoľkých adaptácií Kingových románov – sequelu komerčne úspešného To, netflixovského počinu Vo vysokej tráve (o literárnu predlohu sa spolu s Kráľom pričinil jeho syn Joe Hill), ďalšej verzie Cyntoryna zvieratiek a v podušičkovom čase aj pokračovania jedného filmového kultu.

Hneď na začiatok upozornenie: Nečakajte nič, čo by vám naservíroval pán Kubrick. A teda žiadne nové Žiarenie sa nekoná. Schválne pritom nepoužívam druhý zaužívaný preklad – Osvietenie. Dokonca i zažraní fanúšikovia Kubrickovho filmu často prisudzujú ono „osvietenie“ Jackovi Torrenceovi, hoci aj vo zvrátene prevrátenej podobe. A teda tatkovi, ktorému v „jednotke“ tak trošku preplo. Pokračovanie, čo spískal sám pán King štyridsať rokov Po, a teraz hovorím o knižnej podobe, by však mohlo osvietiť, urobiť v pojmoch definitívne jasno. Žiarenie je totiž vlastné nie ľuďom, čo sa prehupli za hranicu príčetnosti, ale prehnane empatickým, vnímavým jedincom, ktorí sú schopní vidieť veci medzi nebom a zemou… tak prečo nie aj duchov.

Zredukovať tému, príbeh na duchárčinu by bola, samozrejme, hlúposť.

Podobne ako v knihe Doktor Spánok dostávame aj vo filmovej podobe všetko, len nie klasický bububu horor na štýl Šiesteho zmyslu. Spánok sa líši aj od jednotky. Prvá kniha o ľuďoch, čo žiaria, sa odohráva v izolácii, na scéne máme minimum postáv a značná zásluha za mrazivú atmosféru patrí situácii, kde si skôr ohlodáte zmrznuté prsty na kosť, než by ste sa dovolali pomoci.

Doktor Spánok sa naproti tomu rozbehol do sveta. Z uzavretého vesmíru prechádzame do otvoreného priestoru a presúvame sa v ňom, dokonca astrálne. Takéto ultra all inclusive cestovanie si však neužije každý. Len liečiaci sa alkoholik Danny, jeho nová kamoška, sympatická trinástka Abra a hlavný zlosyn, teda zlodcéra Klobúková Rose.

Tak ako v Žiarení, aj tu máme obdobné trio – muž, žena, dieťa, no s prerozdelenými rolami.

Po možno zbytočne doslovnom, chronologicky radenom úvode, kde začíname takmer presne tam, kde sme pred štyridsiatimi rokmi skončili, nám predstavia Dannyho v podaní Ewana McGregora – pracovníka v hospici, ktorého starí ľudia vzhľadom na jeho nevšedné schopnosti prezývajú Doktor Spánok. Tu akoby prvý film/kniha anticipovali Dannyho poslanie už tým, ako ho v detstve volali rodičia – Doc. Nuž a Doc Sleep má novú známosť, pubišku, ktorá vie tiež „čarovať“, čím na seba pritiahne neželanú pozornosť. Doktor Spánok je aj tým iný než Žiarenie, lebo ak sme v prípade Nicholsonovho alter ega pochybovali, či sa s ním len zahráva jeho odbrzdená myseľ/spisovateľská fantázia premiešaná so silnou whisky, vo voľnom pokračovaní čelíme spolu s hrdinami konkrétnemu zlu vo fyzickej podobe. Ktoré nabralo neskonale pôvabné črty Rebeccy Fergusson á la krásne chladnokrvnej Rose.

Hoci aj jej repetitívne „Hi there“ môže liezť po čase trochu na nervy, zlo je v jej stvárnení, spolu s prihrávačmi, ostatnými členmi sektárskeho Pravého uzla, ktorí sa doslova priživujú na ľudských dušiach, predsa len dosť presvedčivé. Pred našimi očami sa tak začína odvíjať nebezpečná hra na mačku a myš. Tá je zaujímavá najmä tým, že prebieha predovšetkým v hlavách zúčastnených, ktorí si s pomocou svojich zvláštnych schopností kladú navzájom v duchu dômyselné pasce. V niečom môže tento myšlienkový svet, zobrazený v pôsobivých metaforách – starostlivo vybudovaných priestoroch, pripomenúť scény z inej adaptácie Kinga: z Pavučiny snov. Aj tu sa prejavuje spisovateľova konzistentná predstava o ľudskej duši i prejavoch a schopnostiach nášho ducha.

Že v prípade nesúrodej skupinky pod vedením Rose ide o jedincov, ktorí sú nietzscheovsky povznesení nad dobro a zlo, nás presvedčí aj scéna s malým bejzbalistom. Bola som zvedavá, ako si s kruto nekompromisnou pasážou z knihy poradí režisér, ale ku cti mu slúži, že viac-menej necúvol.

Ak k tomu prirátame výborné ozvučenie, ktoré stavia čiastočne na znepokojivej hudbe jednotky, klopotaní chlapcovej trojkolky či iných rušivých zvukoch, Doktor Spánok tvorcom hanbu nerobí. A divákovi sa ujde fajn hororík, ktorý síce príliš nedesí, ale dobre sa počúva a chvíľami i pozerá. Kladným hrdinom fandíte – aj vďaka sympatickej predstaviteľke tínedžerky Abry a uveriteľnej chémii v atypickom kamarátskom vzťahu: nevinné mladé dievča a vyslúžilý alkoholik. A zloduchom by ste zase radi napľuli do tváre.

K slovu sa navyše dostane aj jedna z hlavných postáv Žiarenia, Pekná vyhliadka, hotel, kde sa to prapôvodne všetko po… kašľalo.

Tu však bezpohlavnosť voľného pokračovania vystúpi zreteľnejšie – a pritom nemusíte o vesmíre, ktorý nepraje Torrenceovcom, nič vedieť. Obrázky sa striedajú jeden za druhým, no príznačne k názvu filmu vám všetko, čo sa odohráva na plátne, príde ako niečo, o čom sa vám snívalo v noci, ale vy ste si celý čas uvedomovali, že je to len sen. Ide tak skôr len o nie príliš nápaditú prehliadku ikonických kulís, nostalgické spomínanie na časy, keď ste si film prehrávali na videorekordéri.

Návrat do snehom zasypanej nehnuteľnosti, kde to aj za zadebnenými okenicami až príliš žije, poteší preto hlavne skalných fanúšikov. Rovnako ako prechádzka, krívanie či beh hotelovými chodbami, kde na vás môžu vybafnúť dávno vytesnení kostlivci. Kruh sa tak uzatvára, minulosť zasnene obhrýza prítomnosti chvost a vy sa môžete začať tešiť na stretnutie so starými známymi. Ako film však Doktor Spánok funguje aj samostatne, bez poznania Žiarenia, hoci nejde o horor postavený na ľakacích momentoch. Ale skôr na esteticky aj ideovo sympatickom pohrávaní sa s našimi vnútornými, často nadmieru komplikovanými vesmírmi.

Už sa len odvážiť odhrnúť kúpeľňový záves a…