Leigh Bardugo: Vrania šestka
Americká autorka Leigh Bardugo i celý svet gríš boli pre mňa doposiaľ neznáme pojmy. Zrejme nielen preto, že young adult nijako zvlášť neholdujem, ale aj z toho dôvodu, že ide o autorku, ktorá pôsobí na knižnom trhu pomerne krátko – jej prvý román vyšiel len v roku 2012. Jej knihy sa navyše v prekladoch v Česku a na Slovensku prvý raz objavili až v roku 2017, a tak keď som sa púšťal do knihy Vrania šestka, o autorke som veľa nevedel. Tento počin ma však hneď čímsi zaujal.
Prvá vec, ktorú si všímam, nech to znie akokoľvek klišéovito, je, bite ma, obálka. Pravdou je, že YA knihy ma vo väčšine prípadov odrádzajú už pri rýchlom preskúmaní ich gýčovitých obalov. Akoby jediným spôsobom, ako zaujať mladých, bolo siahnuť po lacných fotkách z fotobánk, na ktorých sa pretŕčajú švárni junáci a ešte švárnejšie devy, trochu ich graficky upraviť a pridať zopár lacných photoshopových trikov. Naopak, zdá sa, že Leigh Bardugo či jej pôvodný vydavateľ sú v tomto smere niekde inde. Aj preto je pre mňa nepochopiteľné, že pôvodná trilógia zo sveta Griša, ktorá vyšla v našich končinách aj v českom Nakladatelství Fragment, na ktorú Vrania šestka voľne nadväzuje, má miesto zaujímavých originálnych obálok akési čudesné gýčovité oné, čo sa radšej nebudem snažiť pomenovávať.
I did it! Finally finished my #SixofCrows fanart 😉
It was long and I kept changing things aha but it's done! pic.twitter.com/9uNOeuW1ev— ℓoweana (@LoweanaArt) April 1, 2018
Našťastie, pri vydaní Vranej šestky už siahli po vydarenej originálnej obálke a rovnako urobil aj Slovart, ktorý sa chopil vydania slovenského prekladu. Pravda, po technickej stránke trochu zamrzí brožovaná väzba, avšak to je asi jediný nedostatok. Ak by som knihu našiel stáť na pulte kníhkupectva, nie je dôvod, aby som po nej nesiahol. Stránky knihy majú navyše tematicky ladené čierne hrany, takže 500-stranový román pôsobí hneď na prvý pohľad nevšedne a lákavo. Ešte zaujímavejšia je však kniha vo vnútri. Okrem dvojice máp, na základe ktorých si čitateľ dokáže urobiť prvotnú predstavu o svete, o ktorom sa chystá čítať, mám na mysli stránku obsahovú.
Ako som však už naznačil, Vrania šestka svet gríš neotvára, ale je nepriamym pokračovaním trilógie, ktorá sa v origináli nazýva The Shadow and Bone Trilogy. No navzdory tomu, že som spočiatku vo svete gríš trochu tápal, vo výsledku nemám pocit, že by som pri čítaní o čosi dôležité prišiel, keď túto pôvodnú trilógiu nepoznám. Autorka dokázala do Vranej šestky vložiť všetko to, čo je pre dej a pre poznanie postáv dôležité, a aj keď sa o mnohom zmieňuje len v náznakoch, neznamená to, že tým utrpí pochopenie celého príbehu. Ten, a to je dôležité, stojí popri pôvodnej trilógii samostatne ako akýsi spin-off.
Dej Vranej šestky je zasadený do presne nešpecifikovaného industriálneho obdobia, takže miesto meča a mágie tu máme pušný prach a… griše. Ale o nich neskôr. Na to, aby sme mohli hovoriť o steampunku, je tu príliš málo „steamu“ aj „punku“ a fiktívny svet sa svojou prepracovanosťou a hĺbkou nijako nevymyká štandardu žánra YA. Nečakajte teda do detailov rozpracovanú históriu či geografiu, aj spomínané mapy slúžia skôr len pre jednoduchú orientáciu, aby bolo jasné, kde sa postavy nachádzajú, kam sa chcú dostať a o čom to presne hovoria, keď spomínajú Ravku, Fjerdu, Šu Han či Novú zem. Čitateľovi tiež neujde inšpirácia, ktorá je zrejmá, či už v menách, topografických názvoch alebo v kultúre jednotlivých národov. Spomeniem ostrovný kupecký štát Kerch s hlavným mestom Ketterdam, ktorý odkazuje na holandský Amsterdam, nehovoriac o kerchskom jazyku, ktorý je na prvý pohľad inšpirovaný holandčinou. Ravka a jej jazyk sú zas silno inšpirované Ruskom a podobne.
Autorka sa snaží predstaviť nám svet, v ktorého centre stoja okrem gríš hlavne bohatí a skorumpovaní kupci, rozpínajúce sa či občianskou vojnou zmietané impériá, gangstri a vyvrheli. Je bohatý, miestami celkom originálny a hlavne nenudí.
Jeho hlavnou devízou sú práve griše. Griša je vo svojej podstate osoba s určitými predispozíciami, ktoré môžeme nazvať „magické“, hoci nejde o typickú mágiu, na akú sme zvyknutí. Autorka totiž dáva ich nadanie viac do súvisu s fyzikálnymi zákonmi, ako je to vo zvyku.
Vrania šestka je však v prvom rade o postavách. Už krátky text na obálke môže prezradiť pomerne veľa:
Šesť nebezpečných vyvrheľov. Jedna neuskutočniteľná úloha. Čitateľ si z toho urobí predstavu o príbehu, ktorého hlavnými postavami nie sú kladní sympaťáci. Práve naopak, Leigh Bardugo nám predstavila šesticu postáv s rôznorodou minulosťou a s negatívnymi stránkami, takže čitateľa odvádza od pocitu, že ide o nejaký všedný súboj dobrých proti zlým. Naopak, hlavné postavy vedú na ich výprave skôr sebecké potreby či vidina zbohatnutia. Vrania šestka teda nie je primárne o hrdinoch zachraňujúcich svet, to je len vedľajší produkt ich cieľa, ktorým je záchrana dôležitého vedca, ktorý sa ocitol na tom najstráženejšom mieste sveta. Pre túto úlohu sú vybraní nie kvôli svojej skrytej hrdinskej povahe, ale kvôli svojim schopnostiam. Just a small Six of Crows 'police lineup' AU as suggested by @_treat_yo_shelf ? Six of Crows fanart — silke tara (@silketara) April 14, 2018 Hlbšie pochopenie ich konania nám autorka predostiera prostredníctvom kapitol, ktoré sú vždy písané z pohľadu niektorej z postáv. Vďaka tomu máme možnosť dozvedieť sa viac o ich minulosti či o motívoch ich konania, zisťujeme viac o ich vnútornom rozpoložení a skúsenostiach, ktoré formovali ich osobnosti a rozhodnutia. Žiaľ, práve tieto pomerne časté odbočky, i keď zväčša potrebné pre pochopenie postáv, často vedú k spomaleniu deja. Ten stráca dynamiku a čitateľ zas stráca chuť predierať sa všetkými tými flashbackmi, o ktorých nevyhnutnosti začnete skôr či neskôr pochybovať. S tým súvisí časté strácanie tempa, ktoré by vás udržalo v napätí a primälo vás začítať sa na celé hodiny, pretože by ste chceli rýchlo vedieť, čo sa stane v ďalšej a ďalšej kapitole. Miesto toho sa občas stáva, že pár odsekov po začiatku novej kapitoly zrazu čítate o nejakej dávnej spomienke, kým aktuálne udalosti sú odsúvané na neskôr. A keď sa konečne začne niečo diať, dúfate, že nepríde na rad ďalší flashback. Je však možné, že trpezlivejším čitateľom, medzi ktorých, zdá sa, nepatrím, toto prekážať nebude a postupné skladanie mozaiky jednotlivých postáv ich dokonca bude baviť. Teda, nieže by mňa nebavilo, rozhodne nepôsobilo nudne, ale spomaľovanie deja a neustále odbočky boli miestami otravné. Ďalším neduhom je budovanie napätia v okamihoch, keď sa postavy dostanú do úzkych. Aj keď to najprv vyzerá, že sa zo šlamastiky tentoraz naozaj nemajú ako dostať, takmer vždy sa ukáže, že sa do tejto situácie vlastne dostali zámerne a všetko im vychádza podľa plánu, ktorý je pred čitateľom až do posledného momentu skrytý a teda nevie, či sa okolnosti vyvíjajú v ich prospech alebo nie. Ak sa to navyše zopakuje niekoľkokrát, potom ako čitateľ prestanete očakávať najhoršie a o osud postáv, ktoré ste si predtým zrejme obľúbili, sa prestanete obávať, čím sa stráca akékoľvek napätie. Problémy, do ktorých sa postavy dostávajú, sú tak pričasto rozuzlené starým známym deus ex machina, kvôli čomu potom celé vyústenie príbehu, ktorý mal byť o neuskutočniteľnej úlohe, začína pôsobiť priam naivne. Zachraňuje to však záver knihy, ktorý pripravuje pôdu pre druhé a záverečné pokračovanie. I still dont really know how twitter works, but here are my finished six of crows couples pic.twitter.com/NOQVO3PlC2 — Bon Bardot (@monolimeart) February 6, 2018 Potom sú tu postavy, zväčša 16- až 18-roční tínedžeri, ktorí vo svojich pozíciách nepôsobia vždy veľmi dôveryhodne. Napríklad 17-ročný Kaz, ústredná postava celého tímu vyvrheľov spoločnosti, je vnímaný ako jeden z najobávanejších gangstrov Ketterdamu. Ale dá sa na to zvyknúť, navyše, vek postáv do veľkej miery súvisí s tým, komu je kniha primárne určená. Chvíľkami mi tiež prekážala romantická línia knihy. Nie to, že tam nejaká bola, skôr spôsob, akým bola poňatá. V knihe sú vlastne dve, medzi Kazom Brekkerom a Inej a medzi Ninou Zenikovou a Matthiasom. Práve tá druhá na mňa často pôsobila naivne až pateticky. Našťastie, tieto pasáže nie sú v knihe také časté, aby ma to odrádzalo od čítania. A napokon je tu humor. Autorka sa síce snaží o vtipné momenty, no tie, na ktorých som sa skutočne zasmial či hoci len pousmial, by som zrátal na jednej ruke. Možno mi však len nesadol štýl, ktorým tento aspekt Leigh Bardugo vo Vranej šestke poňala. Veľakrát som mal totiž pocit, že určité momenty vyznejú vtipne možno mladším vekovým kategóriám, osobne mi však tento humor prišiel príliš jednoduchý až prvoplánový. Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Slovart. Základné informácie o knihe: Zhrnutie Vrania šestka autorky Leigh Bardugo je dobrá young adult fantasy. Ponúka zaujímavé a viacvrstvové postavy, originálne prostredie a vo svojej podstate napínavú zápletku, ktorá však stráca tempo príliš častými odbočkami. Pre cieľovú skupinu je to „must-read“, pre starších čitateľov je to kniha, ktorá neohúri, ale určite nesklame. Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.
A novel by @LBardugo #sixofcrows #kazbrekker pic.twitter.com/wuKtiDhIrJ
