Martin Hatala: Fantastiky sa mi asi nepodarí zbaviť

Christopher Orchard je súkromným vyšetrovateľom v Los Angeles v časoch zlatej éry filmu − namiesto vrahov a podvodníkov však pátra po monštrách a nadprirodzených bytostiach. V očiach spoločnosti je to známy čudák, ktorý nosí revolver so striebornými nábojmi a priveľa pije. Dedukciou, čítaním medzi riadkami a odhadovaním, kedy je ten správny čas vytiahnuť zbraň a kedy sarkastickú hlášku, vyrieši Orchard päť netradičných prípadov. Príbehy Christophera Orcharda čitateľa vracajú do USA v roku 1937, ale keďže všetky cesty, aj tie autorove, vedú domov, hlavná postava navštívi aj bývalé Československo. Martin Hatala zručne konštruuje zápletku klasického detektívneho príbehu v štýle drsnej americkej školy, no zároveň svoj text obohacuje o nové prvky žánru fantasy.

Vydavateľstvo Artis Omnis vydalo novú knihu s názvom Whiskey, krv a striebro, tentoraz temnú detektívku s prímesou fantastiky. Krstiť sa bude už onedlho na SlavCone, no kým sa dočkáme, vyspovedali sme autora Martina Hatalu.

Multiverzum: Ako si sa dostal k fantastike?

Martin: Asi rovnako ako veľa ľudí mojej generácie som sa stal obeťou boomu fantastiky, ktorú prinieslo natočenie Pána prsteňov. Celú strednú školu som čítal veľké modly fantasy a hral všetko, čo v sebe malo magické meče a polonahé elfky. Dobrá fantastika naozaj človeka dokáže dostať na nejaký čas do celkom iného sveta, a to ma na nej vždy fascinovalo.

Prečo práve žáner, ktorý si zvolil? 

Po strednej škole a období, keď pre mňa existovala primárne fantastika, som mal stále rôznorodejší vkus, ale nemal som nikdy veľmi dobrý vzťah k detektívkam. Vždy som videl len nudné britské sídla a vyšetrovateľa s fúzikmi, ktorý pre mňa nebol dosť atraktívny. Raz som sa však dočítal o tom, že Andzrej Sapkowski čerpal inšpiráciu pre prvé poviedky Zaklínača práve z Chandlerových diel. To ma zaujalo. Môj otec má doteraz hádam celú zelenú knižnicu, tak som mu ukradol niekoľko kníh a prípady Phila Marlowa ma chytili. Jednak som objavil paralely medzi Chandlerom a Sapkowskim a jednak lyrika a akási podprahovosť týchto detektívok tvrdej školy sa mi veľmi zapáčila. Vykresľujú postavy, ktoré sú dosť dobrodružné, aby sa oháňali zbraňami, ale dosť ľudské na to, aby sa urazili a robili chyby. Bolo to iné ako naolejovaný Conan a absolútne oddaný Sam a Frodo – nikdy som im neveril, že ich ani raz nenapadlo niekam sa zašiť a sedieť pri ohni tri dni len tak, lebo im stačilo.

Zaujala ma hlavne možnosť písať takéto fantasy – v prostredí, ktoré je dosť známe na to, aby som sa v ňom príliš nezamotal, ale dosť uvoľnené na to, aby som si ho mohol dotvárať a parafrázovať, prípadne prepájať s historickými reáliami.

Koľko z teba samého sa premietlo do tvojej knihy?

Najprv som si myslel, že málo, ale zistil som, že človek tej svojej hlave nevie ujsť a postupne nachádzam, že som podvedome dal do knihy zo seba oveľa viac, ako som si pôvodne myslel.

Ako k tebe prišli postavy či nápad na tento príbeh?

Text vznikal pomaly a veľmi postupne. Prvá iskra bola, že som našiel veľa paralel medzi postavou Phila Marlowa a Zaklínača. Začal som to skúmať a rozpitvávať a nakoniec som došiel k textu „Pokojný spánok,“ ktorý pracuje s motívmi od jedného aj druhého autora. Potom to už bolo také objavovanie a hranie sa s obrazmi, motívmi a témami, ktoré ma bavia.

Prirástol ti Christopher k srdcu?

Určite. Písanie z prvej osoby ma prinútilo ho spoznať lepšie, ako by možno on sám chcel. Vychádza síce zo žánrových archetypov, ale až postupne som zistil, koľko sa doňho zo mňa prelialo. Asi až toľko, že keby sme si teraz išli sadnúť na pivo, tak sa dohádame.

Čo bolo pre teba pri písaní najväčšou výzvou?

Nikdy som nepísal takýto rozsiahly text a on v podstate vznikal ako séria poviedok. Až pri asi treťom texte som si začal uvedomovať, že sa medzi nimi črtá akýsi nevypovedaný posun. Bolo to ako keď vysávate a zrazu zistíte, že pod kobercom sú ešte ďalšie tri izby, ktoré treba povysávať. Najväčšou výzvou to bolo previazať, zjednotiť a postupne rozvíjať motívy, obzvlášť pri takomto rozsahu.

Prvý raz odžitý vydavateľský proces – aké sú tvoje pocity a dojmy?

Zažil som kopu besied s vydavateľmi, takže som zhruba tušil, do čoho idem, a nemal som nejaké ilúzie o tom, že to bude jednoduché. Najhoršie na tom celom však bolo získať si nadhľad a odstup. Vydať knihu bolo niečo, za čím som sa snažil aktívne ísť už nejaký čas, a preto bolo veľmi ťažké vypnúť toto svoje osobné nasadenie a pozrieť sa na to ako na „produkt.“ Bolo to ale veľmi potrebné a ja si myslím, že sa mi to v rámci možností podarilo. Ale nepýtajte sa na to vo vydavateľstve.

Máš v pláne ďalšie publikácie, ak áno, budeš sa držať žánra alebo chceš skúsiť niečo nové?

Určite by som rád ešte písal. Predsa len je to podľa slov Pratchetta druhá najväčšia zábava, akú si človek môže užiť sám. Ja budem písať určite, či to bude niekto čítať, to sa ešte uvidí.

Fantastika je niečo, čo ma sprevádza viac ako polovicu života, myslím, že aj keby som chcel, tak sa mi nepodarí sa jej zbaviť. Či ostanem aj pri detektívke, to ozaj neviem. Fantastika je obrovský a rozsiahly žáner a ja sa veľmi rád hrám a kombinujem.

Ako stand-upista, veríš, že humor je nevyhnutnou ingredienciou dobrej knihy?

Nie.

.

.

.

A teraz vážne. Ako komik verím, že humor je nevyhnutnou ingredienciou celého života. Osobne by som sa chcel naučiť smiať sa na tom svojom ešte o trochu viac. Myslím si, že humor si nájde miesto všade a tiež si myslím, že neexistuje jediná dobrá a uznávaná kniha, v ktorej by nebola aspoň jedna humorná situácia alebo vtip.

Aké je vyprevádzať knihu do sveta? Ideš s kožou na trh, čo robíš pomerne často (stand-upy, poviedkové súťaženie atď.), je to v tomto prípade iné?

Je to trochu iné, pretože pri stand-upe sa vie človek dobre obrniť humorom a na stand-up šou sa dá všetko otočiť na vtip. Ak nájdem na Whiskey, krv a striebro nepriaznivú recenziu na internete, tak si veľmi nepomôžem komentárom „that’s what she said“. Ja túto knihu ešte neviem brať ako vtip, takže to bude o to ťažšie.

Na SlavCone sa bude krstiť – na čo sa môžeme tešiť, prípadne kto bude krstným otcom, ak to nie je tajné?

Nie je to tajné, ale moje pôvodné plány ohľadom krstu sa na poslednú chvíľu dosť zmenili, takže sám ešte neviem, čo sa bude diať. Viem však určite, že ma podporia chalani zo Silných rečí, čo ma veľmi teší.

Čo sa týka popkultúry – čo čítaš/sleduješ/čomu fandíš/čo máš rád?

V tomto som veľmi predvídateľný geek. Mám formu na ľad v tvare hlavy Darth Vadera, viem viac o politike Westeros ako o tom, čo sa deje v parlamente, a nad gaučom mi visí ilustrácia z Pána Prsteňov.

Martin Hatala (1988) je autor a humorista pôvodom z Košíc. Pracuje v bratislavskej IT firme ako marketér, ktorý nedokáže obsluhovať kávovar, a žije so svojím zajacom. Môžete ho poznať ako komika Silných rečí – či už zo živých vystúpení, s ktorými precestoval celé Slovensko, alebo z relácie Silné reči televízie JOJ. V roku 2016 založil vlastnú komediálnu šou Comedy Dungeon, v ktorej sa sústredí na humor pre fantasy a sci-fi komunitu, ktorá je mu blízka.
Na jeho literárny vývoj mal hlavný vplyv Spišský literárny klub, ktorého členom je od roku 2004. Ako začínajúci autor vyhral viacero literárnych súťaží s prozaickými aj poetickými textami, ktoré napokon vyústili do jeho debutového poviedkového románu Whiskey, krv a striebro.

 

Ukážku z knihy si môžete prečítať tu.

 

Podrobné informácie o knihe:

• Vydavateľstvo: Artis Omnis
• Obálka a ilustrácie: Martin Cuco Luciak
• Počet strán: 432
• Väzba: mäkká
• Rozmer: 105 × 175 mm
• Jazyk: slovenský
• ISBN: 978-80-8201-009-4
• Rok vydania: 2018

Predpredaj je už v týchto chvíľach spustený na Martinuse.

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.