Podivné nebe nad Východním Berlínem

Prvý diel komiksu bol na našej stránke recenzovaný TU. Zatiaľ čo komiks zaujal estetikou a časovým zasadením, vytkli sme mu práve trochu neohrabanú prácu s filozofiou a vnútorným monológom. Autori sľubovali napínavý špionážny triler s mimozemským prvkom. Takže teraz, keď sme videli všetky štyri diely príbehu, naplnili sa obavy? Alebo komiks prekonal očakávania?

Príbeh sleduje amerického agenta Herringa, ktorý uviazol v nepriateľskom bunkri spolu s nepriateľskými agentmi a neznámou bytosťou z iného sveta. Neznáma entita v uzavretých priestoroch otvára širokú škálu diel na komparáciu, od Aliena (Ridley Scott,1979) cez The Thing (John Carpenter, 1982) až po Sphere (Barry Levinson, 1998). Od týchto diel sa však komiks (okrem média) líši aj tónom. Prvý diel pritom nie je veľmi dobrý reprezentantom zvyšku knihy, pretože je v ňom tak 40 % vnútorných monológov ku 60 % deja a akcie. Táto kombinácia je na hrane únosnosti, pričom sa však dá dúfať, že hneď ako sa komiks rozbehne, bude ľahšie udržať rovnováhu.

Namiesto toho sa komiks v každom ďalšom diele v tomto smere len zhoršuje. Keď sa skončí prvý diel, „dej“ príbehu sa v podstate vytratí (ak nerátame tú najširšiu definíciu príbehu, že sa dejú veci za sebou). Namiesto toho nás mimozemšťan prostredníctvom telepatie poučuje o pravde, vine, nebezpečenstvách špionáže. Veľmi rýchlo sa ukazuje, že autor chcel viac filozofovať o povahe pravdy a údele človeka než napísať príbeh. Až do bolestivých detailov spoznávame životné údely jednotlivých postáv (pričom žiaden z nich priamo nesúvisí s tým, čo sa deje v bunkri) a kvôli tomu neostáva takmer žiaden priestor na to, aby postavy čosi robili v súčasnosti. Paradoxne tam potom práve onen minimálny príbeh stojí v ceste plnej realizácii príbehu.

Ak sa však oslobodíme od myšlienky, že komiks, ktorý sľubuje príbeh, by ho mal aj mať, čo samotná filozofia? Je dostatočne zaujímavá a podnetná na to, aby bola hodnotná? A, bohužiaľ, odpoveď je: nie celkom. Aj keď sa nedá povedať, že dielo by bolo vo svojich myšlienkach a konceptoch absolútne neoriginálne, idey pravdy a lži nie sú dostatočne vpracované do príbehu. Väčšina relevantných udalostí sa odohráva v minulosti a ovplyvňuje dej len tým, že mimozemšťan (z „nejakého“ dôvodu) vyvoláva duchov minulosti, aby ľudí… mučil? Presvedčil? Pochopil? Nikto nevie. V tomto komiks pripomína skôr science fiction verziu Christmas Carol (Charles Dickens, 1843).

Po vizuálnej stránke je komiks kvalitnejší. Trochu neostrý štýl a práca s farbami funguje jednak dobre pre kontrast mimozemšťana a ľudí, jednak dobre dokresľuje atmosféru paranoje a nedôvery. Autori Podivné nebe nad Východním Berlínem sa vyhrali hlavne s panelmi, kde sa stretávajú viaceré zdroje svetla, ako napríklad mimozemšťan a plameňomet. Aj keď nie je pre každého, rozhodne sa to radí do kategórie „umelecká voľba, ktorá komiksu len prospela“.

Dokopy teda máme komiks, ktorý má čo povedať, avšak nie je toho dosť pre celú knihu. Zároveň je vidieť, že autorov viac zaujímalo pozadie postáv ako ich akcie v reálnom čase. Kvôli tomu s postavami nesúcitíme a ich trápenia a osudy nás natoľko netrápia. Filozofia a príbeh sú v konflikte namiesto toho, aby sa dopĺňali, pretože aktívne uberajú priestor jeden druhému. Výsledkom je zmätené, nesústredené dielo, ktoré pôsobí skôr ako filozofická prednáška s peknou prezentáciou než „príbeh“.

• Vydavateľstvo: Comics Centrum
• Scenár: Jeff Loveness
• Kresba: Lisandro Estherren
• Coloring: Patricio Delpeche
• Preklad: Alexandra Niklíčková
• Počet strán: 128
• Väzba: pevná s prebalom
• Rozmer: 158 × 239 mm
• Jazyk: český
• Rok vydania: 2021
• Vek: 16+
• ISBN: 978-80-7652-043-1