Venom : Let There Be Carnage – Výrazný posun vpred

Eddie Brock a jeho mimozemský symbiont sú späť. Ich vzťah však nie je jednoduchý a začína dostávať prvé trhliny. Aby toho nebolo málo, na scéne sa objavuje Eddieho bývalá priateľka, a čo je samozrejme oveľa horšie, aj ďalší symbiont. A ten sa pokúsi rozpútať peklo!

Prvý Venom sa mi nepáčil. Skončil, žiaľ, ako priemerný film, ktorý absolútne nevyužil svoj potenciál. Medzi pozitíva sa dá zahrnúť len Tom Hardy, ktorý je inak stratený v zlom príbehu, odfláknutých efektoch a „family friendly“ ratingu. Podarilo sa pokračovaniu posunúť aspoň trochu vpred?

Výhodou pokračovania vždy je, že dostávame hrdinu už ako hotový „produkt“ a nemusíme sa zaoberať jeho originom. Od začiatku teda sledujeme Eddieho a Venoma a ich vzájomnú interakciu, ktorej základy boli položené v prvom filme. A tak, ako v každom vzťahu, aj tu sledujeme rozbroje a krízy. V prípade Venoma však dôvodom nie sú nevynesené smeti, ale chuť na človečinu.

Eddie toho musí ale zvládať oveľa viac. Najmä vtedy, keď sa na scéne objavuje aj jeho bývalá priateľka, ku ktorej ešte stále niečo cíti. Som rád, že sa scenár nezvrhol k nejakému romantickému klišé, ale skôr hlavného hrdinu konfrontoval s tvrdou realitou rozchodu, so všetkým, čo prináša. Tento vzťahový trojuholník, lebo áno, aj Venom má do neho čo povedať, ma vcelku bavil. Nejde síce o žiadnu sociologickú analýzu, ale vzťahy fungujú, sú zaujímavé a často vtipné. Interakcia tejto trojice ma upútala podstatne viac, ako čokoľvek v prvom filme. A potom je tu ešte Dan. Ale Dana nemá nikto rád, a tak toho nebudem príliš spomínať.

Ďalší faktor, ktorý sa podarilo posunúť výrazne vpred, je hlavný záporák. Priznám sa, že na toho z prvého filmu som zabudol asi päť minút po napísaní recenzie a aj teraz som si ho musel pripomenúť. Je však takmer isté, že Woodyho Harrelsona si pripomínať nebudem musieť. Woody herecky valcuje počas celého filmu a jeho Cletus Kasady je úžasný. Dokonalý psychopat, ktorému to veríte, a ktorého by ste určite nechceli stretnúť ani na plne osvetlenej ulici vedľa policajnej stanice. V momente, keď sa musí deliť o miesto s Carnageom, išiel Woody trochu do úzadia, ale aj v rámci scén, keď všetko vybuchovalo a lietalo vzduchom, si vedel ukradnúť tých pár sekúnd pre seba. Verím, že Carnage na scéne nepovedal ešte posledné slovo, keďže… to už by som spoileroval. Jediné, čo ma trochu rušilo, bol jeho vzťah s Frances Barrison, na ktorý som sa akosi nevedel naladiť. O Shriek sme dokopy nič nevedeli, a preto bola aj naliehavosť ich vzťahu trochu ťažšie uveriteľná.

To, v čom sa pokračovanie rozhodne nepoučilo, je rating. Masaker v PG-13 jednoducho nikdy nemôže fungovať. Namiesto trhania a sekania ľudí na kusy, vidíme len prehadzovanie zo strany na stranu. Mlátenie o stenu, hádzanie nábytku bez kvapky krvi – toto má byť ten masaker? Rozumiem účtovnému hľadisku, kvôli ktorému bol tento rating zvolený, ale v tom prípade mal byť úplne iný podnadpis – Venom – Poďme spolu lietať!

Výrazne vpred sa posunul súboj symbiontov. Latka z prvého filmu bola veľmi nízko, keďže ho tam nebolo skoro vôbec vidieť a vyzeralo to ako finálová bitka Game of Thrones. Tu sme ho našťastie videli a vyzeralo to viac ako dobre. Režisér Andy Serkis jednoducho ovláda svoje remeslo a evidentne vie, ako to vystavať, aby to vyzeralo dobre.

Pozitívne tiež hodnotím dĺžku filmu, keďže aktuálne sú v móde snímky, ktoré nedokážu ísť svojou stopážou pod 120 minút. Sám Serkis sa pred premiérou vyjadril, že nechcel, aby mal film príliš veľa zbytočných odbočiek, a aby bol dynamický a plný energie. Film je síce len o približne 15 minút kratší, ale výslednému tempu to výrazne pomohlo. Keď sa dianie naplno rozbehne, zastaví sa až pri záverečných titulkoch. A presne tak by to malo byť.