Štvrtý druh a iné „nočné stvory“

Keď som bola dieťa, pravidelne ma strašili “bubákmi”. Ďakujem, mami, oco, som tým dodnes poznačená. Môj prvý des ma navštívil veľmi skoro. Príliš skoro… Pamätáte sa na smaragdové oči v tme? Ak ste tipovali oči čierneho vlka z Nekonečného príbehu, uhádli ste. Samozrejme, naši pozerali Akty X. V čase ich vysielania som jednoducho nespala. Tú desivú melódiu som počula aj cez zatvorené dvere, dokonca dvoje. Straší ma dodnes…

Horory nepozerám!

Jednoducho som strachopud a ostať doma absolútne sama v noci, neprichádza do úvahy. Tak prečo si robiť zle pozeraním hororov?! Nie, ďakujem pekne, neprosím. Ja predsa nemôžem za to, že mám rada fantasy, a to je často okorenené mystériom a štipkou hororu. Ak pozerám seriály z tzv. “bububu sekcie” opakuje sa mi istý nočný vzorec. Niekedy to nie sú ani celé série, len nejaký diel či epizódna postava, ktorá “vybombuje” moju fantáziu natoľko, že tá si so mnou robí, čo chce. Spím sladkým spánkom. Otáčam sa z jednej strany na druhú len tak, veľmi jemne, opatrne. Pootvorím očko, aby som sa ubezpečila, že tam nikto nie je…. BUM!!! Ono to tam je! Niekedy to má jasnejšie kontúry, inokedy je to dokonca postava. Sprievodným javom je krik a srdce mi bije niekde v ušiach… Uvedomujem si, že som spala. Viem, bol to výplod môjho snívajúceho mozgu, ale ani silná logická argumentácia nezmení nič na tom, že som hore a do rána je veľmi ďaleko.

Tých seriálov, ktoré vo mne podobný stav vyvolali, bolo naprieč časom viac – Supernatural, Grimm, ale tiež Hemlock Grove a dokonca aj Striga z jednej epizódy Zaklínača. Niekedy pri vedomí ani strach nepociťujem, ale podvedomie mi to dáva jasne najavo v temnote snov. Teda ani nie mne, o tom by vedel rozprávať môj snúbenec, ktorý mi občas ráno odhaľuje nočné story, ako utekám z postele. Popravde, desí to skôr jeho ako mňa. Konečne sa dostávam k jadru môjho príspevku. Od roku 2009 som sa nepreniesla cez film Štvrtý druh s Millou Jovovich. Asi sa pýtate, ako to, veď od začiatku tu mladá dáma píše, že ona horory nepozerá?! Veď práve to!! Ja som nikdy Štvrtý druh nevidela!! Teda, vďaka bratovi som videla (touto cestou ďakujem aj bratovi) asi 3 minúty z filmu a jeden plagát. Mojej fantázii to absolútne stačilo. Odvtedy nenávidím sovy. Nemôžem spať pri otvorenom okne a radšej si zatváram vnútorné rolety a vonkajšie tiež. Len tak pre istotu… Slovami včelieho básnika… Ale inak, dobre sa mám…

One thought on “Štvrtý druh a iné „nočné stvory“

  • 31. októbra 2020 at 18:22
    Permalink

    Film Stvrty druh som videla. Chapem tvoje pocity, lebo pre mna je tento film to najdesivejsie co som videla. Mala som po nom stavy, ze som nedokazala existovat v tme. Potom ma to preslo, ale ten film uz nebudem urcite znova pozerat.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
9 × 27 =