Wonder Woman – Ó, jedným slovom bieda

Wonder Woman bola v roku 2017 pre utrápené DCEU ako zjavenie. Rok 2016 bol pre túto ambicióznu snahu rozbehnúť komiksové univerzum rozpačitý. Batman v Superman bol prijatý rozporuplne a neurobil taký vietor, ako sa čakalo a Suicide Squad bola hlúposť, na ktorú sa sme už asi všetci radšej zabudli. Pokračovanie s podtitulom 1984 bolo po vcelku zaujímavej a vôbec nie zlej kampani očakávaným titulom. A to najmä v situácii, keď pandémia vyradila z hry prakticky všetky komiksové filmy. Prečo som si teda v nadpise pomohol textom piesne Horkýže slíže? Lebo kvality filmu dokonale vystihuje.

Príbeh Wonder Woman pokračuje v roku 1984. Z Diany už nie je naivka, ale skúsená bojovníčka proti neprávostiam, keďže od prvej svetovej vojny nabrala potrebné skúsenosti a už dokonale vie, ako to vo svete ľudí chodí. Na scéne sa objaví tajomný artefakt, ktorý plní ľuďom želania. Nie je to ale také jednoduché a vždy prichádza nepríjemná protihodnota. A samozrejme, máme tu aj zlosyna, ktorý sa moc tohto artefaktu pokúsi zužitkovať pre svoje ciele.

Zápletka je neskutočne triviálna a je na úrovni vianočnej rozprávky z produkcie RTVS. Ľudia sú totiž chamtiví a želajú si viac ako unesú. A následne ich osvieti a už nechcú, čo chceli pred tým, lebo zistili, že im ide o hubu. Nič iné nečakajte, lebo nič iné nedostanete. Smutné je, že toto posolstvo, ktoré sa dá vystihnúť jedným trefným príslovím, je tu rozmazané na dve a pol hodiny. A to naozaj bolí.

Začnem u záporáka, ktorý je krásnou ilustráciou toho, ako tento film zlyháva už v základoch. Motivácia zlosyna je totiž tak tuctová a tak obyčajná, až je nudná. Na jeho miesto si môžete dosadiť akéhokoľvek poisťováka, čo vám občas zaklope na dvere a výsledok by bol zhruba rovnaký. Oveľa lepšie v tomto smere fungovala Barbara Ann Minerva avšak jej potenciál bol hanebne vyplytvaný. Obávanú Cheetah sme si užili asi 20 sekúnd.

A čo Wonder Woman? Na to, že Gal Gadot nevie hrať, som si už zvykol a preto to vôbec nemám potrebu riešiť. Oveľa viac zamrzí, ako bola Diana odfláknutá scenáristicky. Okrem úvodnej pasáže z Themysciry sme sa o nej nedozvedeli nič nové. Aj po 60 rokoch stále žiali za svojou mŕtvou láskou a jedinou zmenou je arzenál cool pohľadov a gest. K tomu by jej malo pomáhať jej lano, avšak to je zbraň, ktorú by som najradšej úplne vymazal.

Filmu úplne chýba zaujímavejšia akcia. Sú momenty, kedy lano dodá potrebný “wau” efekt, avšak tvorcovia nepochopili, že sa to nedá recyklovať nonstop. Akýkoľvek má Diana problém, vyrieši to lano. Všetky bitky sa riešia lanom a v závere aj presuny z miesta na miesto. Niekto by mohol namietať, že je to jej primárna zbraň a že je super, že ju využíva. To je síce pravda, ale občas som mal pocit, že sledujem westernové preteky v chytaní teliat. Starý dobrý úder päsťou, alebo kopanec úplne absentuje a neostáva nič iné, iba spomienky na prvý film, kde sa to zaujímavou akciou doslova hemžilo.

Wonder Woman je jednoducho strata času a kvôli minutáži priam obrovskou stratou času. Patty Jenkins réžiu a scenár jednoducho nezvládla a vznikol tak rozťahaný patvar s romantickou linkou, minimom akcie a záporákom, akých nájdete v každej poisťovni za pultom desiatky. Keď si uvedomím, že Patty sa postará o scenár a réžiu aj plánovaného pokračovania, je mi trochu nevoľno.

PS: Ako pozitívum toho, že som si tých 150 minút odtrpel kompletne, považujem titulkovú scénu, ktorá ma mimoriadne potešila.