Batman: Soví tribunál

Střež se sovího tribunálu, sleduje tě celou noc i den, vládne Gothamu ze svého hřadu, jenž z žuly a vápence je jen. Sleduje, jak se bavíš, křepčíš, sleduje, jak klimbáš z únavy, zmiň se o něm, vyslov jeho jméno – a zatne ti pařát do hlavy.

BatmanGotham. Spojenie plné lásky a zároveň nenávisti. Gotham je JEHO mesto. Nech si hovorí, kto chce, čo chce. On ho stráži, on nad ním drží ochrannú ruku. Batman a Gotham k sebe proste patria.

Paradoxne ho však Batman ochraňuje len preto, lebo ho Gotham zrodil a následne vyformoval – vraždou jeho rodičov. Nebyť tejto temnej, krvavej udalosti, Bruce Wayne by bol dnes bezstarostný milionár a nie anonymný bojovník so zlom. Síce používa masku, ale tou skutočnou maskou nie je maska Batmana, ale maska playboyského boháča. Azda by sa dalo dokonca povedať, že Bruce Wayne neexistuje. Je len maskou, ktorú Batman používa na to, aby nikomu nenapadlo spájať si s ním „blbého pracháča“.

Nie je nič, čo by Temný rytier o svojom milovanom, pochmúrnom meste nevedel. Ale je to skutočne tak? Nie je blbosť myslieť si, že poznáš Gotham? Nie je pravda skôr to, že Gotham pozná teba? A pozorne ťa sleduje? Čo keď je Gotham a Soví tribunál to isté?

Odnepamäti sa o ňom hovorí. O Sovom tribunále. Bruce Wayne o ňom počúval riekanku už od útleho detstva. Krátko po smrti rodičov bol vďaka niekoľkým indíciám presvedčený, že ich smrť nebola náhoda, ale mal v nej prsty práve Soví tribunál. Záhadné, majstrovsky utajené spoločenstvo mimoriadne mocných ľudí, ktoré ťahá za gothamské nitky. Už roky. Vlastne nie roky. Nie desaťročia. Keď sa to tak vezme, storočia. Gotham má 400 rokov a hoci teraz mu (zdanlivo?) vládne Netopier, je viac než len vysoko pravdepodobné, že v prvopočiatkoch mu vládli ony.

Sovy.

A že znova chcú, aby to tak bolo.

Gothamčania Soví tribunál pokladajú za rozprávku, legendu, niečo, čo vymyslel bohviekto a bohvieprečo. Bruceovo detské pátranie sa skončilo neúspechom. Odvtedy – už dospelý – Bruce verí, že je to výmysel, báchorka, možno niečo, čím môžu dospelí efektívne strašiť neposlušné deti.

Lenže čo ak tribunál skutočne existuje? A čo ak si ho práve vzal na mušku?

Batman ma na rozdiel od DC kolegu Supermana nikdy nenudil, ale i tak musím uznať, že je vcelku ťažké prichádzať i po desaťročiach so zaujímavými, originálnymi, inovatívnymi a vzrušujúcimi príbehmi.

Soviemu tribunálu sa to podarilo takmer majstrovsky. Je to bravúrny komiks. Začína sa pomerne opatrne (Hoci hneď na začiatku sa staneme svedkami masovej bitky Batman vs. polovica jeho najslávnejších nepriateľov a chrbát mu šokujúco kryje Joker! Táto scéna môže pôsobiť samoúčelne, ale ako sa neskôr dozvieme, v podstate aj s ňou súvisí tribunál.) No potom sa to začne rozplietať (či skôr parádne a poriadne zapletať) a dostávame jednu pecku za druhou. Skvelá akcia a ešte lepšie neakčné, dialógové momenty, v ktorých sa ukazuje, že strážca Gothamu stojí proti absurdne silnému nepriateľovi, ktorý v „jeho“ meste nenápadne, ale o to zákernejšie a rafinovanejšie ovplyvňuje (akékoľvek) dianie.

Je to vskutku rafinovaný prístup, pretože Scott Snyder nepopiera notoricky známe udalosti (smrť rodičov, Batman ako strážca mesta), ale ukazuje, že je to len špička ľadovca a že Batman si v skutočnosti len MYSLÍ, že o svojom meste vie všetko. A že vlastne môže byť rád, že ho tribunál doteraz rešpektoval, resp. dovoľoval mu myslieť si, že je strážcom mesta. Ale čo bude zajtra?

Veľmi pôsobivé je výrazné prepájanie súčasnosti s hlbokou, temnou minulosťou mesta, keď sa Gotham ešte len budoval (priezvisko Wayne už vtedy malo cveng). Niektoré nápady sú úchvatné a mrazivé. Je z nich vydesený nielen čitateľ, ale i Batman, a to už je čo povedať (sovy si nestavajú vlastné hniezda, ale obsadzujú cudzie, čiže Batman mal pravdu celý čas priamo pred očami, len ju nevidel – asi to znie zamotane, ale keď si Soví tribunál prečítate, pochopíte a prejde vám mráz po chrbte).

Pozoruhodná je i vizuálna stránka, ktorá neváha experimentovať dokonca do takej miery, že jednotlivé okienka sú od istého momentu rozmiestnené absolútne inak, než sme v komiksoch bežne zvyknutí. Majú za úlohu zdôrazniť Batmanovo šialenstvo. Keď som zbadal, kam až sú tvorcovia schopní zájsť, neveriacky som sa uškŕňal. Ďaleko.

Je to drsné a pochmúrne a určené dospelému čitateľovi. Plno drsných hlášok („Zadusil sa vlastnou krvou. Gotham v najlepšej forme.“) a drsných scén (pohľad zvnútra mŕtvoly na patológa). No najdrsnejšie je psycho finále v bludisku.

Prekážal mi snáď len už spomínaný opatrnejší rozjazd, možno príliš otvorený koniec a Batmanova finálna nesmrteľnosť už bola predsa len jemne prehnaná. A ešte úvodné slovo mi chýbalo. Mám proste rád úvodné slová v komiksoch, neviem si pomôcť a vždy som trochu sklamaný, keď ich nevidím.

Soví tribunál napriek tomu bez debaty stojí za to. Nie je to žiadna srandička, ale vážny komiks. Nie veľdielo/monument, akým je napríklad Kameňák, ale nemá k nemu ďaleko. A to je dosť poriadne ostré plus.

Podrobné informácie o komikse:

  • Vydavateľstvo: Crew
  • Počet strán: 176
  • Väzba: brožovaná
  • Rozmer: 170 x 256 mm
  • Jazyk: český
  • ISBN: 9788074491900
  • Rok vydania: 2013

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách. A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.

Ivan "tron" Kučera

Autor knihy Obchádza nás temnota. Životné krédo: Noc býva najtemnejšia pred úsvitom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
38 ⁄ 19 =