Artemis Fowl – premárnený potenciál? 

Neviem ako v zahraničí, ale u nás má antihrdina Artemis Fowl stabilnú fanúšikovskú základňu. Príbehy mladého zločineckého génia sú plné akcie, napätia, fantázie a sci-fi hračiek. A hlavne ekologických tém a lásky k Írsku. Na filmovú adaptáciu sa čakalo roky. Nedávno bola konečne zrealizovaná pod hlavičkou štúdií Disney. Ako to dopadlo? 

Fúúúha, odkiaľ začať? Adaptáciu od začiatku sprevádzali kontroverzie a na výslednom filme to vidieť. Recenziu teda rozdelím do podkapitol, v ktorých si popíšeme hlavné aspekty filmu. 

(zdroj: Disney)
Zmeny príbehu a postáv 

Film čerpá najmä z prvých dvoch kníh – Artemis Fowl a Arktický incident. Teda adaptuje prvú, ale Disney sa akosi bálo spraviť z hlavnej postavy záporáka príbehu, a tak si požičalo zlú vílu Opal z dvojky. Spoiler? Sotva, film vám to hneď na začiatku prezradí (o tom neskôr). Problémom je, že Disney očividne chcelo (a možno stále chce) mať natočenú aj dvojku, takže Opal ako záporák je v podstate zbytočná a jej linka takmer nikam nevedie. 

Zmien sa dočkali aj Artemisovi rodičia. Matka úplne vypadla z hry, lebo scenáristi od Disney asi majú v zmluve klauzulu o tom, že ich hrdinovia musia byť minimálne polosiroty. Najviac kontroverzie však schytal ButtlerArtemisov osobný strážca – a kapitán LEP Hľuza. Buttler je totiž čierny a Hľuza je žena. Je toto naozaj problém filmu? Nie. Lebo to je jediná zmena, ktorou Buttler prešiel. Inak ovláda všetko, čo má ovládať a je správne hrozivý. Farba pleti tu vážne nie je rozhodujúca. Zmena Hľuzu má však dôsledky. Hela Krátka, druhá najdôležitejšia postava série, je v knihách prvou elfkou v službách LEP polície, čo jej dodáva slušnú motiváciu v práci. Vo filme toto, vďaka obsadeniu Juddy Dench, vypadlo. To by ani neprekážalo, je to dosť zastaralé klišé a nevidím dôvod, prečo by v súčasnej adaptácií, hlavne zobrazujúcej pokročilé spoločenstvo škriatkov, malo byť. Tvorcovia ho však nahradili ešte nudnejším klišé – Hela sa snaží očistiť rodinné meno. V príbehu to tvorí dobrý bod, na ktorom môže budovať vzťah s Artemisovou postavou, ale je to nuda. Mohli prísť s niečím zaujímavejším. 

(zdroj: Disney)
Artemis nie je Artemis 

Najväčšia zmena postihla hlavnú postavu. Čaro Artemisa Fowla, toho literárneho, je v jeho postupnom charakterovom vývoji. Začína v podstate ako zloduch, sociopat, sebec. Ako diely pribúdajú, mení sa. Jeho dobrodružstvá majú na neho dopad. Najskôr sa naučí dôverovať aj iným ľuďom, mať ich rád a dokonca konať dobro. Neskôr k tomu pribudne záujem o ekológiu a svoj “character arc” zakončí nesebeckým skutkom. Z chladného a vypočítavého decka sa zmení na príjemného tínedžera. 

Vo filme je hneď od začiatku kdesi v polke tohto. Je to chladný génius, ale len navonok, vo vnútri je rodinu milujúci tínedžer. Príbeh tak prichádza o akúkoľvek hĺbku a pointu. Ostáva len plochým akčným dobrodružstvom. Zaklincováva to divne vybudovaný vzťah medzi Helou a Artemisom, ktorý príde akoby z ničoho nič. Je umelý, neprirodzený a ani najmenej nekorešponduje s tým, ako sa vyvíjal ich vzťah v knihe.

 Zábavná oddychovka? 

Mohlo by to byť fajn. Dobre, tak sa tu okresávali hrany a zjednodušovalo sa. Tento proces u Disney nie je vôbec prekvapivý – pozrite sa napríklad na Zvonára u Matky Božej. Dokonca existuje na to aj odborný termín: “Disneyfikácia”. S týmto sa akosi muselo rátať. Nepoteší to, ale neprekvapí. Čo nám však ostane? 

(zdroj: Disney)

Film, ktorého výrazným problémom je strih a štruktúra. Knihy s Artemisom sú vystavané ako thrillery, čo okrem rýchleho deja obnáša aj zakomponovanie nečakaných zvratov a odhalení. Eion Colfer pri ich písaní postupoval podobne ako Dan Brown vo svojich knižkách. 

Film však tak ani zďaleka nie je štrukturovaný. Všetko dôležité odhalí už na začiatku a napätie tým výrazne odpadá. Dokonca, aj to, kto je záporák. Je rámcovaný ako výpoveď trpaslíka Humusa Kopáčika na polícií, čo je v skutočnosti strašne zbytočná barlička, ktorá slúži len na odôvodnenie rozprávača. A rozprávač je tiež problém, lebo len dokazuje, že scenáristi nedokázali aplikovať pravidlo “ukazuj, nerozprávaj”. 

Veľmi tomu nepomáha ani strih akčných scén, ktorý je jednoducho na facku. O slabých hereckých výkonoch, hlavne Artemisovho predstaviteľa, ani nehovoriac. 

(Zdroj: Disney)
 Pozitíva 

Nechcem len nadávať. Nie je to totiž až taká tragédia, ako sa na prvý pohľad zdá. Keď sa postavy nebijú, dostávame krásne obrazy Írska i sveta škriatkov.  Hlavne na to druhé sa díva príjemne. U Disneyho sa rozhodli ostať verný zobrazeniu trpaslíkov či iných tvorov z kníh. Hudba je absolútne úžasná a Collin Farrell sa snaží viac, ako by bolo treba. Potenciál je z toho jednoducho cítiť, dokonca i snahu o zaujímavú adaptáciu, len kdesi v postprodukcii to odflákli. Film skoro ako keby ani nerežíroval Kenneth Branagh. Chýba mu iskra, ktorú majú iné jeho projekty. 

A to je to najsmutnejšie. Tam, kde sa to (aspoň ako-tak) drží predlohy je na to radosť pozerať. Tam, kde si tvorcovia dorábajú vlastné veci, je to peklo.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
21 − 12 =