Čitateľský mesačník XXXIV.

Máme za sebou dve skvelé akcie. V Bratislave sa uplynulý víkend konal festival knihomoľov Bibliotéka. Hlavným mestom komiksu sa v Európe na jeden víkend zase stal anglický Harrogate. Ak pravidelne sledujete naše Facebooky Fantasy knihy a Multiverzum, tak určite viete, že sme obe akcie navštívili a obe nás nabili množstvom inšpirácie. Na reporty a postrehy z týchto akcií si budete musieť ešte chvíľku počkať, avšak tak ako vždy, je tu aj tento mesiac inšpirácia pre vás, vo forme vašej obľúbenej rubriky. Novembrový Čitateľský mesačník má pre vás mágiu, knihu spojenú s podcastom, upíra, všemocné korporácie, ale aj jedno sklamanie. Zmes pestrá, ako len knihy a komiksy môžu byť.

Dana Brezňanová

(editorka, Multiverzum)

Úžasná Plochozem : Ľahká fantastika – Terry Pratchett (Slovart, 2019)

Ďalší príbeh zo sveta ploského ako žehliaca doska sa začína presne tam, kde sa končila prvá kniha o neschopnom čarodejníkovi Vetroplašovi, Farba mágie. A teda vo chvíli, keď Vetroplaš prepadol cez okraj Plochozeme. Vetroplaš má celkovo talent prepadať zo všetkých životných skúšok. No báť sa oňho veľmi nemusíme – v hlave sa mu totiž kedysi usídlilo mocné zaklínadlo, ktoré nad ním drží ochrannú ruku. Báť sa netreba ani začať pratchettovské dobrodružstvo práve touto knihou – hoci ste aj nečítali predošlé (ktoré vydáva Slovart v reedíci – s refreshnutým, skvelým prekladom Vlada Gálisa a s parádnymi novými obálkami od slovenského ilustrátora Briana Terrera). Autor čitateľa pár trefnými vetami ľahko uvedie do obrazu. Na to, aby ste pochopili, s kým máte v prípade Vetroplaša aj ďalších komických postavičiek do činenia, netreba veľa – stačí sa nechať vtiahnuť do bizarného sveta, kde mágia skrátka funguje, druidi cestujú na lietajúcich kameňoch, z obyčajnej skalky sa môže vykľuť zamyslený, zmeravený troll a zadok vám v poslednej chvíli zachraňuje bezzubý reumatický hrdina – barbar Cohen.

Okrem hlavnej zápletky – ničoho menšieho, ako že Plochozemi hrozí zrážka s desivou červenou hviezdou a spasiť ju môže práve babrácky Vetroplaš – sa dočkáme hromady uletených situácií, prešpikovaných pratchettovským humorom. A práve humor je to, čo okrem autorovej nespútanej predstavivosti a množstva odkazov na iné klasické diela robí túto útlu knihu takou výnimočnou. Terry Pratchett si možno rád uťahuje zo svojich postáv a sprostredkovane z ľudí všeobecne. Robí to však takým tým milým spôsobom, takže hoci zabŕdne aj do vážnych tém (typu čoho je ľudstvo v ohrození či v mene akejkoľvek absolútnej Pravdy schopné – nuž, ničoho dobrého), stále je z jeho slov cítiť, že má ľudí rád, že mu na nás záleží.

Odporúčam preto všetkým, ktorí to ešte s naším svetom nevzdali – no o to radšej nakuknú do fantastického sveta, ktorý nesie na chrbte obrovská korytnačka, a ktovie, možno aj zájdu na návštevu k samotnému Smrťovi.

Knihu si môžete kúpiť napríklad na Martinuse.

Saška Návratková

(Fantasy knihy)

Infinite Noise – Lauren Shippen (St Martin’s Press, 2019)

Možno ste zachytili skorší článok o podcaste Bright Sessions , ktorý by som zhrnula do: keď X-meni chodia na terapiu.

Infinite Noise je kniha, ktorá rozširuje tento podcast. Sústredí sa na dve postavy, ktoré sa vyskytujú priamo v podcaste. Caleb je A-typical, konkrétne má nadprirodzenú empatiu. Adam je jeho spolužiak. A tak nejak sa skamarátia. A môže byť snáď z toho aj niečo viac?

Kým v podcaste sa sústredíme primárne na Calebove sessions (z tejto dvojice), v knihe sa striedajú pohľady Calaba a Adama, ktoré v podcaste nie sú, a rozširujú nám príbeh. Zároveň sa viac sústredíme na vzťah Calaba a Adama. Ako sa postupne formuje ich priateľstvo, aký vplyv má Calebova schopnosť, ale zároveň aké normálne problémy stále môžu mať.

Je to nesmierne roztomilá kniha, ktorá rieši klasické problémy tínedžerov ešte znásobené tým, že jeden z nich si musí poradiť aj s nadprirodzenou schopnosťou, ktorá mu tínedžerské problémy naozaj neuľahčuje. Zároveň sa autorka dotýka aj témy depresie, no veľmi vkusne a jemne.

Ak ste náhodou čítali komiks Motýliky, mne to prišlo podobné.

Takže ak si trúfate na angličtinu, odporúčam! Jazyk nie je prehnane náročný, prispôsobený tínedžerom. A ak sa pošťastí, možno sa dočkáme slovenského prekladu. Ktovie. Zostáva len dúfať.

Knihu si môžete kúpiť napríklad na Bookdepository.

Zuzka Timuľaková

(Multiverzum)

Philip Reeve – Smrteľné stroje (Cooboo, 2018)

Čítala som na odporúčanie kamaráta (a trochu aj kvôli parádnej obálke), ale nezdieľam pre túto knihu rovnaké nadšenie.

Na Smrteľných strojoch sa mi páčil systém mobilných miest, ktoré sa navzájom požierajú, ktorý je veľmi originálny (aj keď vlastne dosť depresívny) a niektoré z postáv boli skvelé (Anna Fang!). Bohužiaľ, tam sa to (aspoň pre mňa) končí.

Zvyšné postavy boli buď otravné, alebo predvídateľné, záporáci ako zo zlej rozprávky pre deti, zvraty nezmyselné a len pre extra dramatický efekt, pokusy o spoločenskú kritiku systému veľmi povrchné a nedotiahnuté do konca. Prišlo mi to veľmi kostrbato napísané a ten pocit ešte znásobil slovenský preklad.

Mala som pocit, že čítam knihu pre 10-ročné decká a nie tínedžerov. Na knihách pre mladšie deti, samozrejme, nie je nič zlé, ale tento príbeh sa mi viac hodil pre staršie decká, prípadne pre dospelých (ale tomu by musel byť prispôsobený aj „vyšší level“ zápletiek a schopnosti napísať záporáka, ktorý by nebol trápnou karikatúrou).

Knihu si môžete kúpiť napríklad na Martinuse.

Adam Olejár

(Multiverzum)

Denník poďobaného upíra – Tim Collins (Slovart, 2011)

Upíri si právom stabilne držia v popkultúre povesť tých najatraktívnejších predátorov, najšarmantnejších zvodcov a najromantickejších duší. Jediné, čo upíri nikdy nie sú, je obyčajní.

Nigel Mullet je neuveriteľne obyčajný upír. Premenený v onom nešťastnom veku 15 rokov, večne uväznený v puberte. Akoby to nestačilo, ani po 100 rokoch od premeny sa uňho neobjavili pre upírov bežné schopnosti – neuveriteľná rýchlosť, sila a zvodnosť sú preňho len vzdialeným snom. K tomu sa mu po pobyte na slnku ešte aj vyhadzuje príšerné akné. Preto sa rozhodol svoje utrpenie využiť jediným pre tínedžera zmysluplným spôsobom – píše o ňom denník pretkaný vlastnou temnou, hlbokou poéziou.

Denník poďobaného upíra je neskutočne šarmantný pohľad na ono magické obdobie puberty, mladých lások a zdanlivo nikdy nekončiacich trapasov s opačným pohlavím. Nigel Mullet je takmer až Jozef Mak v tom, ako veľmi je jeho utrpenie utrpením miliónov. Skvelé čítanie pre kohokoľvek, kto má akékoľvek skúsenosti s pubertou. Čiže pre všetkých, seriózne, prečítajte si túto knihu.

Knihu si môžete kúpiť napríklad na Martinuse.

Drackula

(Multiverzum)

Obchodníci s vesmírem – Frederik Pohl (Laser, 2005)

Spojené štáty budúcnosti, no aj celý svet je preľudnený a vládnu mu gigantické reklamné spoločnosti. Keď sa objaví asi najrozsiahlejší a najambicióznejší kšeft ľudskej histórie, strhne sa oň nemilosrdný boj. Nie je to nič menšie, ako právo kolonizovať Venušu. Uprostred tohto boja sa ocitne aj Mitchell Courtenay, veľké zviera jednej z reklamných spoločností, pôžitkár a majster svojho remesla. Bude mu ale jeho majstrovstvo stačiť, aby ustál kolotoč udalostí, uprostred ktorých sa ocitne?

Kniha Obchodníci s vesmírem je moje prvé zoznámenie sa s tvorbou Frederika Pohla. Po jej prečítaní vo mne prevláda spokojnosť. Prvá tretina príbehu síce bola relatívne monotónna, avšak ako sa neskôr ukázalo, bolo to všetko potrebné na dôkladnú výstavbu kulís pre ďalšie dianie. Najmä keď následne prišiel zaujímavý zvrat a všetko to dostalo grády. Ďalších zvratov a šokujúcich odhalení bolo množstvo až do posledných strán a úvodná monotónnosť tak bola dostatočne vykompenzovaná. Čítalo sa to teda naozaj dobre a príbeh stále dokázal prekvapiť. Čudujem sa, že naši lokálni anti-kapitalisti túto knihu neuctievajú ako svoju bibliu. Obchodníci sú totiž skvelou kritikou kapitalizmu a konzumného spôsobu života. Kniha kritizuje kastovný systém, odtrhnutie elít od reality a živorenie najnižších vrstiev obyvateľstva, od ktorých sa čaká len slepý konzum a tichá poslušnosť. Keďže je to kniha z roku 1953, dá sa použiť to známe klišé, že predbehla svoju dobu. Ak vás téma zaujala, určite ju odporúčam. Ja sa na tvorbu Frederika Pohla (a aj spolutvorcu C. M. Kornblutha) určite ešte pozriem, keďže jeho štýl mi naozaj sadol.