Lost in Space

 

Nebezpečenstvo, Will Robinson.

Budúcnosť. Zem končí. Zasa. Ľudstvo do hlbín vesmíru vysiela svojich zástupcov, aby osídlili tamojšie neprebádané končiny. Vyráža aj rodina Robinsonovcov – otec, mama, dve tínedžerky a malý Will (pes prekvapivo nie). Na vesmírnej stanici, kde na odlet čakajú spolu s ostatnými, však dôjde k obrovskej tragédii. Jej vinou mnohí ľudia umrú a zvyšní sa pokúsia narýchlo evakuovať. Robinsonovci stroskotajú na planéte podobnej našej Modrej. Nebezpečenstvo tu ale číha na každom kroku.

Seriál Lost in Space z roku 2018 vychádza z rovnomennej televíznej šou zo 60. rokov, ktorá sa dočkala viac ako 80 epizód. To z nej robí úspešný projekt, napriek tomu sa k téme Hollywood vrátil až v roku 1998. Vtedy vznikol celovečerák s Williamom Hurtom, Mattom LeBlancom (Joey z Priateľov) a s Garym Oldmanom v zápornej úlohe Dr. Smitha. Inak schopný režisér Stephen Hopkins (Nočná mora z Elm Street 5, Predátor 2, Lovci levov) nesmierny digibordel a bizarný scenár nemal šancu zvládnuť. Vytvoril sebavedomo jeden z najhorších veľkofilmov Hollywoodu 90. rokov, ktorý sa mohol hrdo postaviť po boku Batmana a Robina a Wild Wild West. Nečudo, že sa z toho svet potreboval akútne duševne aj fyzicky spamätať a k Robinsonovcom sa vrátil až o fajnové dve desaťročia neskôr.

(zdroj: imdb.com)

Alebo nie? Máte pravdu – alebo nie. Fanúšikovia vedia, že v skutočnosti medzi celovečerákom a dnes recenzovaným reštartom evidujeme ešte jeden pokus, a tým bol pilot k plánovanému seriálu. V roku 2004 ho nečakane nakrútil slávny režisér hongkonských krvavých kúpeľov John Woo. Takmer nikto to však nevidel a televízia výrobu ďalších dielov radikálne stopla.

Hoci som od tohtoročného seriálu nečakal nič a pôvodne som sa naň vlastne vôbec nechystal, nakoniec sme sa naň s pani manželkou opatrne vrhli s predsavzatím, že si pozrieme prvé dve epizódy a končíme. Aké však bolo moje prekvapenie, keď sa z toho vykľul vydarený seriál! Pôsobí dojmom, akoby veľmi inteligentní tvorcovia urobili tak troška hlúpučký seriál. Čo nie je rafinovaná urážka, ale skôr svojrázne plus, aspoň ja to tak vnímam. Bol som rád, že som si mohol oddýchnuť pri niečom menej komplikovanom. Keďže ide o rodinnú záležitosť, mal som (plus mínus) istotu, že sa nemusím báť o hlavné postavy. Čo je raz za čas fajn, nie všetko musí byť vyvražďovačka.

V prvom rade, kasting je parádny. Potvrdilo sa, že niekedy je lepšie, keď nesiahnete po slávnych hviezdach, ale po menej známych až prakticky úplne neznámych tvárach. Herci z Lost in Space sú výborní. Veľmi veľkí sympaťáci, ktorí držia pri sebe, navzájom sa motivujú a sestry si jedna druhú (a mladšieho bráška) doberajú, ale v správny moment, keď treba, stoja pri sebe s radou a s vrúcnym, upokojujúcim, relaxačným dievčenským objatím. Zaujímavé je, že tvorcovia sa rozhodli rodinnú linku troška inovovať, takže manželia sa rozvádzajú a ani s Willovými testami to neprebehlo práve najkrajšie, veď uvidíte.

(zdroj: imdb.com)

V druhom rade, i vďaka sympatickým hercom a dobre napísaným postavám sa dočkáte množstva dojímavých, ale i humorných a silných momentov. Pravidelne sa objavujú okamihy, ktoré vám zohrejú srdiečko. Nebudem spoilerovať, ale je tam toho fakt dosť. Pravdupovediac práve postavy a herci nás prinútili asi zo všetkého najviac dať šancu celému seriálu a nie iba prvým epizódam. Pritom Toby Stephens (otec) z Dnes neumieraj patril zrejme k najnezáživnejším zlosynom z bondoviek po roku 1990 a Molly Parker (mama) bola rada, ak si dovtedy na svoje konto pripísala aspoň rolu (rýchlo zavraždenej) manželky z kingovky 1922. Jasné, obaja majú slušné televízne skúsenosti (Molly z House of Cards a Toby z Black Sails), ale masovo populárni určite neboli.

V treťom rade je to pekné po vizuálnej stránke. Vesmírna stanica, dizajn kolonizačných modulov, ich interiér i exteriér, to všetko je fajn. Vrátane pekne nadizajnovaného, určite naschvál zastarane a ťažkopádne poňatého retro robota. Rozhýbal ho Brian Steele, často kvôli svojej viac ako dvojmetrovej výške obsadzovaný do úloh príšer (del Torov Hellboy, Exists, Predátori). Vydarila sa však i výprava samotnej planéty, kde akoby sa behom pár dní vystriedali všetky ročné obdobia. Sú tam vysoké, ľadové, zasnežené hory, čarokrásne vodopády uprostred skál, hlboké lesy a hory s riekami, tajuplné jaskyne, krásne výhľady na tisícky stromov. Jasné, tvorcovia ušetrili, keďže to vyzerá celé ako Zem. Žiadnej „špeciálnej“ mimozemskej výpravy sa nedočkáme, ak nerátame pár exotických záležitostí z oblasti fauny a flóry. Trocha to v tomto smere pripomína Shyamalanovu sci-fi Po zániku Zeme.

(zdroj: imdb.com)

Viacero vecí tvorcom uniklo, hoci mám podozrenie, že im ani tak neunikali, ale skôr im boli fuk. Je tam veľa logických nezrovnalostí, ktorými sa nikto nezaoberá, lebo by to bola nuda a nie rodinná sci-fi survival zábava. Hrdinovia musia behom pár minút bleskovo na vozidlách prejsť obrovskou plochou sužovanou podzemnými výbuchmi, vinou ktorých do vzduchu x metrov vysoko lieta pôda, ale na území nie sú žiadne diery po explóziách. Uprednostnenie jedného človeka pred osudom dvadsiatich (alebo koľko ich na planéte vlastne bolo) je tiež značne mimo. A to je iba špička ľadovca.

Okrem Robinsonovcov je tu, samozrejme, aj robot. Jeho ochranársky vzťah s Willom nejednému určite pripomenie Terminátora 2. Trochu kolíše morálka (v podstate ide o masového vraha 27 ľudí), tak ale čo už, berme ho ako počítač, ktorý bol zavírusený a následne opravený a reštartovaný.

Za vysokou kvalitou niektorých epizód stoja nielen herci, ale i režiséri. Z najznámejších spomeňme Neila Marshalla (Pád do tmy, Hra o tróny) a Vincenza Nataliho (Kocka, Splice).

A Dr. Smith? Oproti filmu došlo k zásadnej zmene – z muža sa stala žena. Zahrala si ju Parker Posey (trojky Vreskotu a Bladea), ktorá to urobila veľmi dobre. Je to manipulatívna, zákerná psychopatka, ktorá sa vynájde rafinovaným klamstvom behom pár sekúnd a ubližuje ľuďom naokolo. Jej postava je až príliš negatívna. Mňa osobne poriadne otravovala a mal som z nej nervy. Ale to nie je herečkina chyba a faktom je, že podala kvalitný výkon.

(zdroj: imdb.com)

Čo ma čiastočne sklamalo, bolo to, že po prvých super častiach sa v nasledujúcich planéta poriadne zaľudnila. Keď to bolo o rodine a robotovi, bolo to napínavé. Hneď ako sa z toho stala pomaly menšia dedinka, už to proste nebolo ono. Začalo to pôsobiť naťahovaným dojmom vrátane otravnej romantickej linky najmladšej z dcér. Treba ale uznať, že aj v tomto zástupe skoro-anonymných postáv sa občas podarí nájsť niekoho, kto je super. Napr. vedecká rodina Watanabeovcov alebo tvrdo sa tváriaci, ale o to dobrosrdečnejší Don West (v celovečeráku hraný Mattom LeBlancom, vtedy vojak, teraz mechanik).

Vidíme sa pri druhej sérii, okej?

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.

 

Ivan "tron" Kučera

Autor knihy Obchádza nás temnota. Životné krédo: Noc býva najtemnejšia pred úsvitom.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Solve : *
17 + 5 =