Čitateľský mesačník XXII.

Dostali sme sa do obdobia v roku, keď sa sezóna rozbieha na plné obrátky. Ak neviete, o čom hovorím, dovoľte mi malé zrekapitulovanie. Už tento víkend nás čaká Bibliotéka, čo je jednoznačne sviatok všetkých knihomoľov. O týždeň vyrážame na náš každoročný výlet do Viedne na Comic Con, kde na nás aj tentokrát čakajú zaujímaví hostia. A do vesmíru sa na festivale Kozmodrom vyberieme hneď ďalší týždeň a svojou troškou k programu prispeje aj Multiverzum. Ale nie je to len o akciách ale aj vydavatelia aktuálne chrlia jednu pecku za druhou, keďže sa pomaly ale isto blížia Vianoce. Je to náročné stíhať, je to náročné sledovať, ale nás, a predpokladám, že aj vás, to určite baví. Je skvelé, že sa niečo deje a že to na scéne v tomto období naozaj žije. A ak by ste tých vnemov mali náhodou málo, prečítajte si aj niekoľko našich odporúčaní, ktoré vám prinášame bez ohľadu na sezónu, ročné obdobie, počasie alebo aktuálnu vládu.

Ivan Kučera

(Multiverzum, autor hororových kníh Kozí ľudia, Obchádza nás temnota)

Honza Vojtíšek – Sešívance (Martin Štefko – Golden Dog, 2018)

Honza Vojtíšek je s vysokou pravdepodobnosťou môj najobľúbenejší český hororový autor. Čítal som od neho takmer všetko. Vyskytli sa aj slabšie kúsky, jasné. Ale to je prirodzené, normálne a zdravé u každého autora (áno, i u kapacít ako Stephen King a Lovecraft). Na Honzovu v poradí už tretiu zbierku som sa tešil. A nielen preto, že som v nej mal mať poviedku Mrtví klauni nepijí, ale proste tak celkovo. Sešívance, ako sa knižka volá, je výnimočná a jedinečná tým, že obsahuje LEN poviedky, ktoré Honza Vojtíšek napísal v spolupráci s inými autormi – či už českými, slovenskými alebo jeho obľúbenými poľskými. Obsahuje pár priemernejších kúskov a u niektorých poviedok by som bol zrejme troška nekompromisnejší a troška drsnejšie by som mazal (úvody niektorých mi pripadali zbytočne dlhé, až neskôr ma vtiahli do deja). Avšak výsledný dojem je napriek pár zakopnutiam veľmi dobrý.

Fajn hororová knižka, príjemný nadpriemer. A to nielen po príbehovej, ale i vizuálnej stránke. Svojou veľkosťou, hrúbkou, či atraktívnou, farebnou obálkou budia Sešívance sebavedomý, suverénny dojem. Okrem množstva poviedok obsahuje kniha tiež rôzne „povinné“ záležitosti, bez ktorých by to nebolo ono: medailóniky jednotlivých autorov alebo pútavé zaujímavosti zo zákulisia o vzniku jednotlivých kúskov. Tieto veci patria k mojim obľúbeným častiam vo všeobecnosti a ak ich nejaká knižka obsahuje, prípadne dodatky autora, tak je to spravidla to prvé, na čo sa v danej knihe vrhnem.

Najviac ma zaujali spolupráce s Markom E. Pochom, Martinom Štefkom a Łukaszom Radeckim. Radeckého O chlapečkovi, kterému uletěl ptáček hodnotím ako vrchol zbierky. Niektorým možno bude pripomínať filmy Ľudská stonožka a Tusk, ale podľa mňa je sama sebou – a zároveň drvivým víťazom. Ale páčili sa mi aj spolupráce so Sylwiou Błanch (poviedka vychádzajúca z dobrého nápadu) a Martinom Štefkom (miestami solídne porno, mám rád, keď sa autori v tomto smere poriadne uvoľnia). Istý typ oživenia následne dodáva komiks od Davida Marcina. Veľmi silne na mňa zapôsobil úvodný Nietzscheho citát. „Kdo tvoří, hledá si druhů, a ne mrtvol, ani stád, ani věřících. Kdo tvoří, hledá si společníků tvoření, kteří nové hodnoty píší na nové desky.“

 

Filip „Tayshren“ Darida

(Multiverzum)

Jozef Karika – Priepasť (Ikar, 2018)

Jozefa Kariku asi nie je veľmi nutné slovenským čitateľom predstavovať. Okrem ostrých mafiánskych príbehov je známy najmä svojimi mysterióznymi thrillermi. Trhlina spôsobila pred dvoma rokmi pomerne veľké pozdvihnutie takmer vo všetkých čitateľských kruhoch. Bol to skutočne veľký úspech, o čom svedčí aj v súčasnosti pripravovaná trojdielna miniséria a jej upravená kinoverzia, ktorú si v kinách budeme môcť pozrieť už začiatkom roku 2019. Dnes sa ale pozrieme na Karikovu novinku, ďalší mysteriózny thriller, tentokrát nazvaný Priepasť.

Hlavný hrdina Adam bol kedysi jedným z najlepších mladých lezcov na Slovensku. Presne po vzore svojho otca, horského vodcu. Ten ale počas jednej výpravy zomrel a odvtedy sa v Adamovi usídlil obrovský, panický strach z výšok. Na kariéru horského vodcu či záchranára mohol teda zabudnúť, tak sa zamestnal aspoň v informačnom centre v Starom Smokovci. Jeho kamarát Miro sa mu ale stále snaží pomôcť túto fóbiu prekonať, a práve preto sa na začiatku knihy ocitajú v Slavkovskej doline. Tam nájdu telo turistu, ktorý sa zabil pádom zo skalnej plošiny. Adam postupne zisťuje, že práve v tejto oblasti sa stáva až neobvykle vysoké množstvo smrteľných nehôd, a to mu nedá spávať. Či je na tom niečo viac alebo ide len o obyčajnú štatistickú odchýlku, už pri čítaní knihy zistíte sami.

Priepasť v podstate nasleduje rovnakú šablónu, ako autorove predošlé knihy. Veľmi podobné princípy postupného upadania do šialenstva, straty schopnosti rozlišovať realitu a halucinácie, prehlbujúce sa zúfalstvo a fantasmagorické výjavy. Až príde koniec, ktorý je aj v tomto prípade tou najlepšou časťou knihy. Problémom ale je, že Priepasť nemá takú premakanú backstory ako Trhlina ani (podľa mňa) nie je natoľko strašidelná ako Strach. A preto, pokiaľ ste už knihy od Kariku čítali a očakávate viac toho, čo doposiaľ vždy fungovalo, knihu si bez rozpakov kúpte, určite si ju užijete. Pokiaľ by to ale malo byť vaše prvé stretnutie s týmto autorom, osobne odporúčam začať Strachom či Trhlinou. Možno to nie sú vyslovene lepšie knihy, ale zážitok som z nich mal väčší.

Knihu si môžete zakúpiť napríklad na Martinuse.

Liborius

(Multiverzum)

Andy Weir – Artemis (Knižní klub, 2018)

Marťan jako Weirova prvotina byl neoddiskutovatelný úspěch, který korunovala povedená filmová verze Ridleyho Scotta. Bohužel metu nastavuje tak vysoko, že pochybuji, že jí Andy vůbec někdy ještě překoná. Artemis vysoká očekávání rozhodně nenaplňuje a určitě ne právě vlastní vinou, ale právě kvůli tomu, že zůstává ve stínu Marťana. Jinak jde ale o vcelku svižný napínák, který se odehrává v neobvyklých kulisách kolonizovaného Měsíce. A jako příjemná jednohubka to každopádně funguje.

Knihu má v ponuke napríklad Funtastic.

IntrOvert

(Multiverzum)

Powerless (Marvel Comics, 2004)

Sú superhrdinovia vo svete bez superschopností bezmocní? William Watts je priemerný Newyorčan, povolaním psychológ. Až do osudného dňa, keď pred svojím bytom padne tak nešťastne, že ostane v kóme. Napriek tomu, že v kóme bol William len tri dni, on ju vnímal ako večnosť. Aby toho nebolo málo, jeho kómatická myseľ si vytvorila snový svet plný ľudí so superschopnosťami! Snový svet, v ktorom sa ulicami New Yorku premával Spider-Man, X-Meni, Avengers a ktorý bol pre Williama úplne prirodzený a skutočný. Nastal však zvrat, prebudenie sa s kómy…

Po pár dňoch rekonvalescencií sa William vracia k svojmu obyčajnému životu, ako aj do svojej ordinácie a tak, ako tomu bolo zvykom doteraz, prijíma pacientov. Tí mu však začnú byť až neskutočne povedomí. Najprv to začne menami a neskôr, keď títo pacienti vstúpia do miestnosti, tak aj rôznymi útržkami z jeho snového sveta. Nevie sa zbaviť pocitu, že pacienti ako Peter Parker, ktorý má problémy so šikanou, Emma Frost a jej manželské problémy so Scottom Summersom či Bruce Banner, ktorý trpí maniodepresiou a návalmi hnevu, nepatria do tohoto sveta. Alebo doň snáď nepatrí samotný William? Okrem spochybňovania vlastnej príčetnosti však Williamovi skríži cestu aj slepý právnik Matt Murdock a vrah na úteku, ktorý trpí stratou pamäti a hovorí so Logan.

Nakoľko som veľký fanúšik sérií What If? tak ma komiks Powerless dokonale pohltil. Sledovať hrdinov v nehrdinskom svete bez svojich superschopností bolo fascinujúce. Komorná a civilná zápletka fungovala jedna báseň! A ústredná myšlienka toho, že život je o riskovaní všetkého pre niečo, na čom skutočne záleží, o hľadaní odpovedí, aj keď je často lepšie sa nepýtať, či o postavení sa za niečo, aj keď nik iný za vami nestojí, ma zasiahla skutočne hlboko. Na záver som pociťoval všetko to, čo aj William, či už vo svete skutočnom alebo v tom snovom, ktorý si často sami tvoríme ako únik pred realitou všedných dní…

Komiks nájdene napríklad na Comixology.

Drackula

(Multiverzum)

Angelic (Image Comics, 2017)

Ľudstvo je už dávno minulosťou. Pozostatky civilizácie sú síce evidentné, ale všetko sa rozpadá a pomaly sa prepadá do zabudnutia. Jediné, čo ešte živí akú-takú vedomosť o ľudstve, sú tradície, rituály a viera tvorov, ktoré aktuálne žijú na Zemi. Čo sa ale stane, keď sa nájde jedinec, ktorý začne klásť otázky? Aké bude mať následky hrabanie sa vo vlastnej minulosti?

Komiks Angelic sa mi najskôr čítal veľmi ťažko. Čitateľ je totiž hodený do komunity opíc, ktoré majú krídla a sú veľmi zbožné. Rituály a tradície sú pre nich všetko. Byť zbožný, praktikovať rituály, nevzpierať sa tradíciám, to všetko sa deje preto, aby nenahnevali „tvorcov“. Qora je však iná. Keď sa má sama stať súčasťou náboženského rituálu, ktorý ju oberie o jej slobodu, začne pochybovať. Keď nastane interakcia s inými tvormi, ktorí vzývajú iné božstvo, tak začne pátrať. Ak čitateľ nevzdá čítanie tohto komiksu po zhruba dvoch číslach, čakajú ho už len príjemné prekvapenia. Ale úvod je naozaj náročný. Jazyk a konanie opičej komunity je niekedy ťažko pochopiteľný a chaotický. Interakcia s ďalšími tvormi prináša ešte väčší zmätok, avšak v náznakoch sa dá vycítiť, k čomu to všetko smeruje. Náboženská modlitba, ktorá sa podobá na istý technologický aspekt, vytvorila otázky, ktoré mi nedovoľovali komiks odložiť. A čím viac Qora pátrala v minulosti a zisťovala informácie aj od jej nových druhov, celé sa to začalo krásne spájať. Záverečné dva zošity som doslova zožral a bol to príjemný bonus za to trápenie v úvode.

Aká je teda hlavná myšlienka tohto komiksu? V prvom rade si berie na pranier náboženské dogmy a slepé nasledovanie tradícií. Taktiež tu vidíme rôzne pohľady na tú istú udalosť a oba sa považujú za správne. Dôvod je jednoduchý. Naši predchodcovia nám to takto odovzdali a my nemáme dôvod pochybovať. Ale Qora pochybuje a pýta sa a vďaka nej zisťujeme, čo sa to na svete naozaj stalo a aký je vlastne účel jej súkmeňovcov, ale aj iných tvorov, ktoré aktuálne obývajú Zem.

Angelic je nenápadný, veľmi pekne nakreslený komiks, ktorý sa zaoberá silnými témami, ktoré sú dnes viac ako aktuálne. Treba mu dať šancu, treba to s ním vydržať a záver vás možno šokuje.

Komiks má v ponuke napríklad Bookdepository.

Sensej

(ilustrátor, komiksový kreslič)

Mark Millar, Olivier Coipel – The Magic Order (Image, 2018)

Určite si spomínate na postupnú premenu filmov o Harrym Potterovi. Z farebných, rodinných filmov o kúzlach a priateľstve, na filmy o živote a smrti, nasiaknuté temnou mágiou. Čo keby ste tento dojem znásobili? Asi tak o sto percent? Čo keby tie filmy zobrazovali Temného pána ako vyhráva súboj za súbojom a nikomu v čarodejníckom svete nezostáva nič iné ako čakať na svoj koniec? Osamote.

Toto a viac je ukryté v stránkach komiksu The Magic Order. Spolupráca vydavateľstva Image a Netflixu, ktorá je prvým stavebným kameňom budúcnosti Millarworldu, vás pohltí od prvej scény. V nič netušiacom svete žije päť rodín, ktoré po celé generácie ochraňujú nič netušiace obyvateľstvo pred silami temna. Avšak teraz sa stretávajú s nepriateľom, ktorý ich jedného po druhom nemilosrdne eliminuje.

Je to mrazivé, také kruté, až žasnete. Pocit bezmocnosti, ktoré postavy prežívajú, vo vás ostane ešte hodnú chvíľu po tom, ako otočíte poslednú stranu. A tá bezmocnosť narastá s vedomím, že stále nemáte tušenia, kam to celé smeruje, a na ďalší zošit si ešte nejaký čas počkáte. S mágiou narábajú tvorcovia nesmierne kreatívne a myslím, že môžem garantovať: takéto kúzla ste naozaj ešte nevideli.

Umelec Olivier Coipel, ktorý bol pre mňa zo začiatku najväčším lákadlom, je skutočne vo forme a ďaleko prekonal svoje doterajšie projekty. V kombinácii s koloristom Davom Stewartom sa im podarilo vykúzliť niečo, čo si budete listovať znovu a znovu.Som naozaj zvedavý, ako to pán Millar ukončí, ale zatiaľ len toľko – cilinder dolu!

Komiks si môžete zakúpiť napríklad na Comixology.

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.