Doctor Strange : Krev v Éteru

Doctor Strange nemá nárok na oddych. Napriek tomu, že sa mu podarilo zastaviť obrovskú hrozbu, ktorá mágiu zrazila na kolená, jeho práca sa nekončí. Dávni nepriatelia cítia, že Strange nie je práve vo forme, a tak zaútočia. A nebude to jeden, dvaja a ani traja zlosynovia. Jason Aaron to skrátka najznámejšiemu mágovi Marvel univerza dáva vyžrať. A niekedy aj doslova.

Krev v Éteru je už treťou knihou v rámci runu Jasona Aarona pri postave Doctora Strangea. V prvej sme sledovali úvod do magického sveta, aby sa v druhej tento svet otriasol v základoch a mágia skončila na kolenách. Ak ste si mysleli, že Aaron si doteraz príbehovo ulietal, tak tretia kniha vás presvedčí o tom, že zatiaľ sa ešte krotil. Bizarné eskapády vás aj vďaka kresbe pobavia a znechutia zároveň.

Ak berieme do úvahy fakt, že počas prvých dvoch kníh dostal Strange s mágiou naozaj na držku, je zázrak, že sa vôbec tretieho príbehu dožil. A v stave, keď je na dne a mágie má v sebe pramálo, mu na dvere zaklope barón Mordo. Ako inak, chce svojho úhlavného nepriateľa zničiť. Musí sa ale postaviť do radu, keďže záujemcov o Strangeovu hlavu je podstatne viac. A tak sledujeme situáciu, v ktorej keď sa Strange uhne rane zľava, okamžite vyfasuje jednu sprava. Má to skrátka ťažké.

Príbeh je oproti prvým dvom príbehom iný. Nesledujeme nič globálne, aj keď zničenie sveta a jeho osud sa tu z úst zlosynov skloňujú vcelku často. Krev v Éteru by sa napriek ústrednej linke, ktorá je prítomná, dala nazvať epizódnym príbehom. Každý zošit totiž sledujeme nový problém a Strange má presne jeden zošit na to, aby ho vyriešil. Záverečný cliffhanger každého zošita ho hádže do nového problému, respektíve do náručia ďalšieho zlosyna, a najvyšší mág tak má opäť jeden zošit na to, aby bezprostrednému nebezpečenstvu unikol.

Ako jednohubky sú tieto viac-menej uzatvorené príbehy vcelku stráviteľné, avšak pri asi treťom zošite som sa pristihol, že sa začínam trochu nudiť. Dianie sa totiž stalo repetitívne a tá istá schéma len s iným obsadením ma už nedokázala tak strhnúť. Nezachraňovala to ani ústredná linka, ktorá bola založená na tom, že v dobe, keď Strange bojuje o život s Mordom, Nightmareom, Satanou, stojí niekto v pozadí, kto ho chce tiež zabiť. A áno, v závere bude v rámci veľkého finále Strange čeliť práve jemu. Nie je to teda nič šokujúce ani prevratné.

Na druhú stranu treba poznamenať, že Aaron sa doslova odtrhol z reťaze. Príbeh síce nie je žiadne terno, ale tých milión drobností okolo, ten kopec drobných nechutných nápadov je skvelý. A ak vám Bachalova kresba v predošlých knihách pripadala uletená, tak Chris v tejto knihe už ani nevie, že nejakú reťaz niekedy mal. Nechutné nápady sa vďaka kresbe stávajú plastickými a miestami priam lezú zo stránok. Musíte uznať, že pekelná slanina, ktorá vás zožerie zvnútra, znie fakt nechutne. Ale ak to vidíte nakreslené, je to o level vyššie. Všetky tie chápadlá, krv a sliz vyzerajú skvele (viete, ako to myslím) a vyťahujú priemerný ústredný príbeh hore. Nesledujeme teda nič monumentálne, ale Aaronove situačné nápady a Bachalova kresba si skvele rozumejú.

Ak vás teda bavili predošlé príbehy a Aaronov štýl, je vysoká pravdepodobnosť, že vám sadne aj toto. Aj keď celkové vyznenie je trochu iné, spoznáte ďalšiu časť Strangeovho univerza, konkrétne peknú kopu zlosynov, ktorí mu šliapu na päty. O kresbe sa dá povedať to isté. Budete ju buď zbožňovať, alebo nenávidieť.

Za recenzný výtlačok ďakujeme vydavateľstvu Crew.

• Vydavateľstvo: Crew
• Scenár: Jason Aaron
• Kresba: Chris Bachalo
• Počet strán: 136
• Väzba: brožovaná väzba
• Rozmer: 260 x 170 mm
• Jazyk: český
• Rok vydania: 2019
• ISBN: 978-80-7449-670-7