Aquaman nehrá, ale zarába

Prenášanie komiksov zo sveta DC na filmové plátna sa v poslednom čase nedarí tak, ako by si to fanúšikovia a určite aj kravaťáci vo Warner Bros. predstavovali. Až na jedinú výnimku, ktorou je bojovná amazonka z Themysciry, tu máme jeden výbuch za druhým. Či už si spomenieme na katastrofickú Suicide Squad, rozporuplne vnímaného Batman v Superman, alebo kasový prepadák Justice League. Čerešničkou na torte rozpačitého výkonu tohto univerza sú neustále silnejúce fámy o preobsadzovaní, reštartoch, odchodoch a príchodoch hercov, spin-offoch, ktoré nezapadajú do univerza a podobne. Túto všeobecnú mizériu mali spasiť Aquaman a James Wan.

James Wan je vo filmovej brandži superstar. Osobne síce z jeho filmov vyslovene paf nie som, ale musí sa nechať, že komerčne je to génius. Dostal ale neľahkú úlohu, urobiť z postavy, ktorú vďaka The Big Bang Theory a vystupovaniu v Justice League všetci považujú jednoducho za „trubku“. Podarilo sa mu teda spasiť DC univerzum?

V minulých filmoch bolo WB vyčítané aj to, že namiesto toho, aby svojich hrdinov bezpečne ukotvili, sa hurá systémom vrhli hneď na tímovku. Predpokladám, že si to vo vedení asi uvedomili, keďže Aquaman dostáva poctivý origin. A keby len Aquaman. Vo filme má origin prakticky všetko. Všetky postavy, schopnosti, príšery, predmety… áno, aj predmety ako nôž majú origin, ktorý je treba vysvetliť nejakou dojemnou historkou. A logicky je tak všetkých tých vysvetľovačiek zbytočne veľa. Úvod, v ktorom sa dozvedáme všetko podstatné o rodičovských peripetiách malého Artura, je ešte v poriadku. Vo zvyšku filmu sú ale neustále návraty trochu otravné. Dej získava dynamiku, dianie graduje, a preto je flashback o nejakej úplne nepodstatnej situácii ako päsť na oko. Divák chce vidieť, čo bude ďalej, ale musí pretrpieť nejakú srdcervúcu scénu starú 20 rokov. Je to, ako keď vám do filmu v televízii dajú reklamu. A to by sa v kine stávať nemalo.

Bol som veľmi zvedavý, ako bude fungovať ústredná dvojica. Predsa len, do pol pása obnažený Jason Momoa na dámy funguje rovnako ako z vody vyliezajúca Amber Heardová. To sú však ich jediné prednosti, keďže táto dvojica je z môjho pohľadu horúcim kandidátom na ocenenie najhorší párový herecký výkon. Akčné scény sú vďaka wrestlingovým pózam a hláškam síce trochu „over-the-top“, ale aspoň bavia. Aj keď trochu nadhľadu by nezaškodilo. Ale keď príde na vážnejšiu scénu, je do očí bijúce, ako to tejto dvojici nejde. Pri vážnych témach vám je trápne aj za nich. Je to skrátka neskutočne drevené.

Dlho sa mi nestalo, aby mi vo filme tak výrazne prekážala hudba. Retro-klávesové tóny pri scénach z Atlantídy boli úsmevné, ale rozumiem, že to je vec vkusu. K neónovej Atlantíde sa možno aj hodili. Podčiarkovanie nálady rozhovoru hudbou však mohlo byť oveľa citlivejšie. Keď sa blížilo nejaké dôležité posolstvo, melódia priam trhala repráky. Keď sa blížil vtip, podmaz mal vtipný motív už dávno pred tým, aby to náhodou divák neprešvihol. Skrátka zlé a rušivé. Plus to podčiarkuje neschopnosť hercov dať scéne nejakú emóciu.

Obrovská škoda tiež je, koľko motívov vystrieľal scenár tohto filmu a pritom úplne zbytočne. Stihol sa tu riešiť Aquamanov origin a jeho návrat na trón, čo je ešte v poriadku. Ale je tu aj Black Manta, Ocean master, trenchovia, iné národy Atlantídy a podobne. A všetko je využité tak krátko a tak minimálne, až je z toho do plaču. Black Manta je napríklad epizódna postavička bez väčšieho významu, a to si myslím hovorí samo za seba. Scenár je, žiaľ, v globále neskutočne deravý. Je tam cítiť, že sa nikto nechce zaoberať logickým presunom z bodu A do bodu B. Hodíme tam strih a divák nech si domyslí, však tam nie je čo riešiť. Je tu obrovská bitka? Nevadí, že v istom bode ten boj nedáva absolútne žiadny zmysel, ale efektné výbuchy potrebujeme na umocnenie romantickej scény, tak nech sa tam ďalej efektne kynožia. Aj keď nikto vlastne nevie kto koho. A lokácií je treba vystriedať aspoň desať. Je to pre príbeh potrebné? Nemyslím si. Je to efektné a pekné? To bez pochýb.

Aby som len nekritizoval, tak na Aquamana sa vcelku pekne pozerá. Sú tam síce momenty, ktoré vyzerajú neskutočne odfláknuto, ale v drvivej väčšine prevládajú scény, keď boli všetky tie príšerky vypiplané do najmenšieho detailu. A je jedno, či ide o morského koníka alebo Godzillu. Je jedno, či tam je jedna postava alebo tisíc. Je to krásne farebné, bombastické, efektné, plné póz a pre cieľovku asi dostačujúce. Kostýmy prepálené, ale figúrky pôjdu, myslím si, na dračku. Taktiež sa mi páči ekologické posolstvo, ktoré Aquaman prináša. V istých momentoch je to síce polopatistické ako facebookový status Greenpeace, ale publiku to asi treba podať takto.

Ak sa teda vrátim k tomu, či sa Wanovi podarilo spasiť DC filmy, tak asi áno. Po komerčnej stránke určite. Keď si pozrieme prvé čísla z Číny, Aquaman určite zarobí aj globálne. Aj keď tu platí to isté ako pri Warcrafte alebo Transformeroch. Je to efektné a pekné, ale obsahovo prázdne. To ale Číňanom stačí a divákovi do 15 rokov, ktorý financuje primárne animáky a akčné blbiny, asi tiež. Tiež tomu citeľne chýba nadhľad. Lebo ponúkať takúto bezduchú vizuálnu popcornovku a zároveň sa tváriť ako Schindlerov zoznam sa skrátka na chrbte morského koníka nedá. James Wan si ale zapíše ďalší kasový úspech, Warner si povie, že to konečne robí správne, a určite nejako pozmení plány na ďalších 20 rokov, ale divák, ktorý by chcel kvalitnú komiksovú adaptáciu z DC, si ešte asi musí počkať.

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.