Venom je vykastrovaný anti-hrdina

Recenzenti označujú Venoma ako priemerný a zle natočený film. Fanúšikovia nešetria superlatívmi a vychádzajú z kina nadšení, o čom svedčia pozitívne, a teda diametrálne odlišné hodnotenia. Ako to teda je? Je Venom prepálená príležitosť alebo splnený sen každého fanúšika? Núkalo by sa povedať, že pravda je niekde uprostred. Také jednoduché to ale nie je.

Príbeh začína viac-menej štandardne. Pri návrate vesmírnej lode na Zem sa stane neočakávaná nehoda a pristátie sa neskončí tak, ako to bolo naplánované. Na lodi je, samozrejme, niečo veľmi nebezpečné, čo bude mať pre ďalší vývoj príbehu ďalekosiahle následky. Zoznamujeme sa aj s hlavným hrdinom, ktorým je úspešný novinár Eddie Brock. Má prácu, v ktorej je dobrý, má snúbenicu, s ktorou sa skvele dopĺňajú, a celkovo má veľmi dobré zázemie. Všetko sa však otočí, keď ho jeho zamestnávateľ požiada o pozitívne ladenú reportáž. To ale nie je Eddieho štýl a jeho investigatívne ja spôsobí katastrofu. Eddieho život smeruje priamo na dno, a to ešte nevie, že ho čaká stretnutie s nebezpečným symbiontom z vesmíru.

Od filmu som nemal príliš veľké očakávania. Trailery ma príliš nepresvedčili a vyjadrenia chlapíkov zo Sony nahrávali tvrdeniam, že v štúdiu absolútne netušia, čo s Venomom robia. Úvod ma ale milo prekvapil. Nebol síce extra originálny a skôr postupoval po štandardnej šablóne, avšak vcelku to fungovalo. Divák sa mal možnosť zoznámiť so základnou kostrou príbehu a na tomto základe sa dalo sľubne stavať. Prišla zaujímavá akčná scéna, ktorá síce mala nejaké muchy, ale vcelku som sa pri nej zabával. Čakal som teda, že ak Venom udrží takúto kvalitu, budem veľmi príjemne prekvapený aj z celku. Opak bol však pravdou a môže za to práve Venom.

Prvýkrát som sa začal mračiť v momente, keď sa Venom objavil v plnej kráse. Aj keď slovo krása je pri úrovni efektov asi veľmi nevhodné slovo. Ak by na mňa takáto príšera pozerala niekedy v roku 1995 asi by som padol na zadok. Dnes sa ale píše rok 2018 a Venom vyzerá naozaj odfláknuto. Po každom traileri sme boli ubezpečovaní, že sa to ešte zlepší a že to sú len rozrobené efekty, avšak žiadna výraznejšia zmena k lepšiemu sa do premiéry evidentne nepodarila. V niektorých fázach mi bolo doslova trápne. A celkovému dojmu nepomáhala ani neustála tma.

Ďalším faktorom, ktorý dosť výrazne znižoval pozitíva vesmírneho zabijaka, bol rating. O tom, či mal byť alebo nemal byť R-kový, sa toho popísalo viac ako dosť. V rámci prvotných informácií, ktoré Sony vypustilo do sveta, bol očakávaný film, ktorý sa zvezie na úspešných R-kách ako Deadpool alebo Logan. Venom mal byť nekompromisný a surový. V istom bode však začali v Sony zmätkovať, čoho výsledkom bol rating PG-13. A to znamenalo vystrihnutie niektorých scén a nasmerovanie symbionta do „family friendly“ vôd. A to bola podľa môjho názoru obrovská chyba. Dialóg o hryzení hláv vyznieva komicky, ak berieme do úvahy fakt, že na mieste činu sa nenachádzala ani kvapka krvi. Súboje a akcia tak celkovo vyznievajú zvláštne a namiesto nemilosrdného anti-hrdinu tu máme priateľského suseda odvedľa, ktorý vám dá prinajhoršom pár buchnátov. Krvné banky tak môžu ostať pokojné, ich pomoc nebude nikto potrebovať.

Toto boli výčitky smerujúce skôr k vizuálnemu poňatiu, avšak Venom nefungoval ani ako postava. Tom Hardy sa snažil a bolo to naozaj vidieť. Niekedy síce dosť prehrával, ale jeho postava bola uveriteľná a jej konanie bolo ak-tak logické. Prvé interakcie so symbiontom boli tiež zaujímavé a miestami vtipné. Problém však nastal, keď sa zo symbionta mala stať osobnosť, ktorá má nejakú motiváciu a ciele. A práve tu scenáristi kolosálne zlyhali. Patrila medzi nich aj Kelly Marcel, ktorej scenáristickým vrcholom bolo doteraz Fifty Shades of Grey, takže sa nie je čomu čudovať. Venom sa menil, a to veľmi zásadným spôsobom, ale bez zjavnejšej príčiny. V jednej scéne plánoval participovať na vyhladení Zeme a o niečo neskôr by sa bez problémov obetoval za jej záchranu. Celý tento zázračný prerod tak vyzerá divne a kostrbato. Aj vnútorný boj Eddieho a jeho krvilačného symbionta vyšumel do prázdna. Psychologický a morálny súboj, na ktorom by sa dal postaviť pokojne seriál, je tu vyriešený za pár minút. Eddie a Venom si tľapnú na to, že sú obaja rovnakí motáci, a poďme zachraňovať planétu. ***ironický potlesk***

Keď už sme pri závere, ten považujem za scenáristické a vizuálne peklo. Záverečný súboj bol zmesou hnusných efektov a neskutočne nefunkčnej kamery a strihu. A celé sa to odohrávalo za tmy, aby to bolo temnejšie – rozumej neprehľadnejšie. To, že finále nedávalo zmysel, už je len čerešničkou na torte. Rozuzlenie bolo triviálne a odfláknuté. Nenastal vo mne moment, ktorý by ma zodvihol zo sedadla. Skôr naopak, začalo sa mi zívať. Pri záverečnom akoby doslove som už naozaj nechápal, aké scenáristické drevo tieto scény lepilo dokopy. ***zíííív***

Rozumiem nabudeným fanúšikom, ale aj znechuteným kritikom. Osobne síce aj na základe predošlých odstavcov súhlasím viac s kritikmi, chápem ale aj to, čo sa páči druhej strane. Tom Hardy je sympatický herec, ktorý nepochybne má moc zachrániť akýkoľvek film. Venom priniesol aj vďaka nemu množstvo dobrých vtipov, ktoré pravdepodobne prehlušili scenáristické diery. Na akciu sa pozerá dobre a je dostatočne svižná a na komiksové pomery aj originálna, a tak sa prižmúrenie očí nad efektami priam pýta. Chýba tam krv? Nevadí, množstvo spokojných divákov vďaka tomu mohlo ísť do kina. To že sú vedľajšie postavy vyslovene do počtu? Nevadí, však všetci prišli na Venoma.

Dnešnému divákovi teda veľa netreba. Ak od filmu čakáte iba pozadie pre žutie pukancov a sŕkanie koly, je Venom úžasným oddychovým filmom. Ak však od filmu za 100 miliónov dolárov čakáte dobré efekty, funkčný scenár a uveriteľnú psychológiu postáv, nie ste na dobrej adrese. Ak niekto argumentuje tým, že v rámci možností toho Sony z filmu vytrieskalo maximum, je vedľa. Sony si túto prazvláštnu cestu vybralo samo a ja na ňu nemienim brať ohľad. Mňa zaujíma výsledný produkt. Venom si na seba pravdepodobne zarobí, a tak si môže Sony blahoželať. Ja im ale blahoželať nebudem, lebo Venom mohol byť úžasný film. Vznikol ale priemerný film, ktorého potenciál ostal niekde na zemi strižne. Neostáva teda nič iné iba dúfať, že sa dočkáme na pevných nosičoch scén, ktoré aj sám Hardy označil za svoje obľúbené. A on by o tom mohol niečo vedieť. 😉

Zaujal ťa tento článok? Staň sa fanúšikom našej facebookovej stránky a buď pravidelne informovaný o všetkých novinkách! A ak chceš nahliadnuť do zákulisia, sleduj nás na Instagrame.